bosseth

Gansov Silent Hill je v prvom rade horrorom s podmanivou vizuálnou stránkou, ktorá výrazne zvyšuje celkový jeho rating. Narácia filmu je pomerne uspokojivá a čo je najdôležitejšie, aj napriek tomu, že sa film nevyhýba klišé záležitostiam (hlavne tematickým – deckom stelesnená nevinnosť v hlavnej úlohe, navonok pokojné mestečko kdesi v zapadákove), v konečnom dôsledku je viac ako príjemným osviežením svojho žánru. Jediné, čo mi z pohľadu diváka vadí, je zvuk sirény, ktorý zakaždým prekazil moju chuť báť sa a zľaknúť sa.

Jednoducho absolútne kúzelné, primerane bizarné, akceptovateľne rozprávkové, príjemne lyrické a v neposlednom rade vhodne sentimentálne a romantické. Podľa mňa najvydarenejší výsledok spolupráce tandemu Burton -- Depp. Novodobý príbeh o kráske a zvierati, o dievčine a monštre. Story o tom, že dotyk chladnými a ostrými nožnicami je niekedy príjemnejší ako dotyk rukami. O tom, že inakosť neprináša automaticky zlo, ale len seba samú.

Moulin Rouge je mlynom, ktorý jednoznačne melie v duchu postmoderny a ktorý má vďaka svojej eklektickosti, nie však prehnanej, potenciál osloviť široké publikum. Klobúk dole, pán Luhrmann! Podaril sa vám totiž jeden z najlepších a najveľkolepejších filmových muzikálov všetkých čias! Vrelo odporúčam soundtrack!

Z K. Dicka si filmári opäť vzali len to atraktívne na prvý pohľad. Pracuje sa tu s viacerými časovými rovinami, ich prekrývaním a striedaním, čím film nadobúda esenciu magickosti. Divák jednoducho okamžite prestáva vedieť, koľká bije. Túto výrazovú kvalitu ešte väčšmi umocňuje strih a časté opakovanie určitých fragmentov situácií a koniec koncov, aj vizuálna stránka prechodov medzi jednotlivými časovými dimenziami. V niektorých momentoch je však akýkoľvek pozitívny dojem narušený, ak nie doslova zničený logickými nezrovnalosťami, ktoré od začiatku nastavuje samotný film. Najzásadnejším momentom, ktorý fakt nesedí, je porušovanie časového limitu dvoch minút, čo je možné interpretovať ako prirodzený dôsledok nájdenia pravej lásky. To by však bolo snáď už prisilné klišé aj na Next. Oveľa banálnejším, a o to viac markantným negatívom sú nepresvedčivé herecké výkony jednotlivých predstaviteľov, najmä však Nicolasa Cagea. Jeho toporný výkon občas pôsobí, akoby bol dôsledkom čudnej vlasovej kreácie, v ktorej filmom pobieha. Po „debilkovskej“ frizúre a podobnej úrovni herectva v Ghost Riderovi je teda Next z Cageovej strany druhým zlým kusom v relatívne krátkom časovom intervale. Julliane Moore sťa agentka FBI, snažiaca sa zachrániť svet a obrovské množstvo ľudských životov pred nukleárnym útokom teroristov, tiež neoplýva zvlášť vysokou mierou hereckej virtuozity. V prípade Jessicy Biel stvárňujúcej Crisovu vysnívanú ženu je možné konštatovať len toľko, že od čias účinkovania v seriáli V siedmom nebi urobila istý krok dopredu. Next by som označil za akčný film, ak sa za akciu dá považovať niekoľko prestreliek. Pri pokuse zachovať akú - takú korektnosť musím však dodať, že scény bez zbraní, ktoré by mali túto jeho črtu potvrdzovať, sa väčšinou vyznačujú nie príliš vydarenými a umelo pôsobiacimi efektmi. Hádam raz niekomu dôjde, že sfilmovať K. Dicka nie je len tak. Chceme ďalších Blade Runnerov, nie toto.

Po formálnej stránke (takmer) dokonalý film, ktorý je výsledkom neuveriteľného filmárskeho kunfštu. Hoci nie som najexemplárnejším príkladom fanúšika romantiky, na príbeh Jacka a Rose by som nedal dopustiť. Krása! Obzvlášť oceňujem spôsob práce s retrospektívou a kamerou. Záber na oko starej ženy, ktoré pred očami diváka zostarne je úžasný, a to ani nie je ničím novým. Za toto by som Cameronovi bozkával ruky aj nohy! A ešte za to, že alternatívny koniec zostal len alternatívnym. Vďaka!