Vrah Rosemary

Skvelý whodunit slasher s vynikajúcim gore, dobre stupňovaným príbehom, klasickým námetom (stará nedoriešená vražda) a dobrou porciou atmosféry nočného malomesta. Okrem slabého rozuzlenia zamrzí hlavne nezaujímavý vrah (vojak s vidlami), čo je asi najväčší dôvod, prečo sa z toho nikdy nestala séria. (19.06.2015)

Na slasheroch ako takých ma najviac priťahujú okrem gore scén mladé slečny (študentky/maturantky...a iné dievčiny), ktorých pohodové užívanie života je narušené príchodom, po väčšinou “starého“ známeho (nie však pre diváka) chlapíka, ktorému sa v minulosti nejakým spôsobom ukrivdilo a po rokoch akumulovanej nenávisti vracia úder. Toť jedna zo základných kostier slasheru, ktorú Joseph Zito v Prowlerovi na slušnej úrovni použil. Hlavným lákadlom pre mňa u podobných druhov filmov zostáva postava hlavného vraha. Zaujímavé na tom je práve to, že to môže byť prakticky hocikto. Či už zmyslená obluda, mutant alebo skutočný človek z rôznej spoločenskej vrstvy bez vekového obmedzenia. Predstavivosť a vynaliezavosť nepozná hranice. Síce v niektorých prípadoch je to až na úkor reality, ale inak by som to ani nechcel. Pozície hlavného kata (lovca) sa v tomto prípade zhostil jeden ostrieľaný mariňák oblečený vo vojenskom a s plným vybavením. Pravé hovado! ### Slasher starej školy a zlatej éry, žiaden slaďák. (06.03.2009)

Mladý, znudený párik sa rozhodne opustiť maturitný ples a ísť sa trochu pomaznať vonku, neďaleko koľaje. Nemajú však ani poňatia, aké zlo na nich vonku číha a ešte v tú noc sú zavraždení. Dnes je to niekoľko rokov po udalosti a aj dnes si maturanti užívajú večierka. Všetko prebieha bez problémov, dokedy v dave niekto neohlási, že sa niekto vlámal dnu. Nik tomu nevenuje pozornosť, do doby, keď smrť nezasiahne jedného z nich. A party sa môže začať! Celkový dojem: The Prowler. Ďalší slušný prírastok k hororovým klasikám osemdesiatych rokov, ktorý by ste si určite nemali nechať újsť. Už úvodná scéna sa môže pýšniť svojou atmosférou a nápaditosťou, ktorá si divákovu pozornosť vtiahne do seba hneď. Vzápätí sa dostávame do bodu, kedy sa stretávame s ústrednými postavami (šerif, mladý policajný zástupca a jeho priateľka), medzi ktorými si budujeme sympatie a spolu s nimi hádame (ako to v typickom slasheri zvykne byť), kto alebo čo vlastne vraždí. Čo môže byť pozitívnou stránkou, keďže na to máme dostatok času a vopred dokážeme uhádnuť, ktorá postava sa ako zachová a či si vôbec všimneme, že je dávno mŕtva. A hoci je námet neoriginálny a otrepaný, v prípade The Prowler to vôbec nevadí, pretože dostaneme nie len skvelú osemdesiatkovu atmosféru, či vec ktorá vo väčšine slasherov chýba - hra s divákom, skladačky a hľadanie identity vraha skôr než nám je známa, ale najmä naozaj skvelé vraždy vyšperkované nápaditosťou pričom každá ďalšia je o stupeň brutálnejšia (gore sa nešetrí, ale pre nenáročných divákov je aj dosť obmedzené, takže sa slabšie povahy nemusia ničoho báť). Na druhú stranu ma od filmu odradzovali zbytočne naťahované scény, v ktorých sa neodohrávalo nič dôležité pre hlavnú dejovú linku a tak sa film stane nezáživným, nezaujímavým ba i divným, takže kratšia minutáž by filmu vôbec neuškodila a to aj napriek jej, už teraz dosť krátkej dĺžke - na to nie je nikto zvedavý! Za pozornosť nestoja ani herci, ktorí boli nezáživní - boli nudní, nesympatickí a ani trochu nie presvedčiví či uveriteľní. Dokonca ani strih nestál za veľa a aj ten ma od filmu odradzoval - postava beží ďaleko od vraha, no každou sekundou nás čaká strih, postava je vždy na inom mieste a jednoducho je to pre mňa chaos (mne také veci vo filmoch odpodzujú, no iní si ich zas nevšímajú). Zas taký otras to však nie je a vystáť sa to ešte dá. Celkovo však film nie je vôbec zlý. Páčil sa mi a aj napriek svojim nedokonalostiam si u mňa zaslúžil tie 3 hviezdy na čsfd a mal som chuť ísť aj vyššie. No miestami bol nezáživný a nudný, čo ma trochu odradzuje. Každému fajnšmekerovi však odporúčam, u mňa spokojnosť. Moje hodnotenie: 55% (15.01.2018)

Mnohým ľuďom sa slasher horory (ktorých vynikajúcim príkladom je Vrah Rosemary) zdajú úchylné. Človek je v podstate odnepamäti tvor agresívny (viď staré obrazy sadistických mučení svätých, pred ktorými sa má kresťan ešte modliť). Skúste si vyhľadať obrazy martýria sv. Erazma, ktoré namaľovali Dieric Bouts (15.stor.) a Nicolas Poussin (17.stor.) a potom skúste povedať, že západná civilizácia nie je úchylná. Keď som túto fiktívnu a teda akceptovateľnú hororovú fantáziu videl prvýkrát, cítil som sa ako po poriadnej opici a k filmu som sa vrátil až po desaťročí. Režisér Joseph Zito nie je žiadnym majstrom v budovaní atmosféry, avšak jeho neuveriteľná hardcore verzia slasheru je žánrom, ktorý akúkoľvek atmosféru presahuje. Ak vo Fulciho filme obeť s prebodnutou hlavou umiera okamžite, Zito jej dáva ešte desať sekúnd. Ak Steve Miner necháva Michaela Myersa podrezať obeť jediným rozmachom, Zito štylizuje vraždu tak, ako keby šlo o krájanie chleba. Za tak intenzívne zážitky sa menej než päť hviezdičiek nedáva. Nemyslím, že je vhodné dívať sa na tento film dookola celý týždeň, rozhodne som však presvedčený, že toto dielo reflektuje objektívnu realitu sveta i subjektívnu realitu človeka omnoho zdarnejšie než väčšina iných filmov. Záverečné scény ponorené do znejasňujúceho oparu majú snový charakter, v ktorom sladké snenie ústi do nočnej mory a anticipuje "Elm Street". (14.01.2005)

Už na začiatku som sa poriadne zľakol - mysliac si, že pozerám "filmový týždenník". Čiernobiele správy z konca 2. svetovej vojny dali tomuto slasheru aj iný, takpovediac, spoločenský rozmer. Uniformovaný vrah s vidlami a vojenskou dýkou, ktorý mŕtvym obetiam zvykol darovať ruže, sa opäť prihlásil o 30 rokov neskôr. Atmosféra sa dala krájať, hudba ju umocňovala, napätie bolo miestami neznesiteľné, prostredie zapadákova uveriteľné, baby krásne a keď už prišla nejaká akcia, tak bola prekvapujúco brutálna a stála zato. Pointu nebolo jednoduché predvídať. Takže, tomuto slasheru k "dokonalosti" veľa nechýbalo... (01.02.2011)