Moskva slzám nevěří

Socialistické reálie sú kapitola sama o sebe. Tento film medzi šablónu oddychových úplne spadá, má v podstate dva diely, no nudou podľa mňa oplýva najmä ten prvý. Druhý ma celkom uchvátil a preto som tomuto schopný dať aspoň priemerné trojhviezdičkové hodnotenie, aj keď je to skôr film, ktorý dnes pôsobí ako exponát a okno do starších čias, kde vám muž zbabelec, ktorý opustil tehotnú ženu, hovorí, že televízia bude prístrojom budúcnosti. A ja vám dnes hovorím, že pokiaľ sa bude uberať smerom, akým sa uberá, čoskoro zmizne zo sveta, veď už máme napríklad internet, ktorý niečím novým už je, dajú sa na ňom pozerať filmy, programy, čítať správy, skrátka veci od výmyslu sveta. Kam sa to všetko uberie bude záležať aj od cenzúry a ropného vrcholu. V tomto filme ma okúzlilo správanie toho Rusa, ktorý bol tým pravým pre jednu z postáv, najmä k záveru filmu. Inak svojho času robili dobrý nábytok, ako sekretáre, skrine, no inak na tieto časy veľmi nie som, neobdivujem na nich veľa vecí, nemusím ich a viem, že vo filmoch je to trocha aj prehnané, čo sa týka životných pomerov, lebo tak je to často aj dnes. Niečo na tých časoch je až k zamilovaniu krásne, niečo hrôza. No mnohé problémy ešte pretrvávajú, napríklad nedostatok mužov v krajinách ako Rusko, Ukrajina, či Bielorusko, jaj keby som tak vedel ruštinu poriadne a mal peniaze, no najmä študoval tam, hneď by som tam išiel hľadať spriaznenú dušu, lebo neskôr už bude neskoro, vzhľadom na to, že sa tam ženy vydávajú veľmi skoro. No nemyslím si, že tento film je nejaké nahliadnutie do ruskej duše, že by si zaslúžil výrazné ocenenia, Stalkera kde vtedy nechali? Ani v Hollywoode si nevedeli vybrať dobre a stavili na ruskú "komerciu". Príde mi to ako film na nedeľné popoludnie, no zázraky nečakajte, skôr sa obrňte dávkou trpezlivosti a relaxujte. (17.08.2013)

Na moje zoznámenie sa s ruskou/sovjetskou kinematografiou som si vybral túto klasickú Oscarom ovenčenú romantickú drámu. A musím povedať, že toto zoznámenie bolo vcelku vydarené. Na moje úprimné potešenie sa film vyhol takmer akejkoľvek komunistickej propagande (správanie sa niektorých postáv, resp. niektoré ich prejavy boli síce možno až príliš "politicky korektné", ale s priahliadnutím na ročník filmu to bolo ešte v medziach únosnosti), dokonca sú tu aj jemné náznaky kritiky systému - v jednej vete sa napr. kritizuje/zosmiešňuje plánované hospodárstvo. I keď toto má s kvalitou samotného filmu pramálo spoločného, pre mňa to predstavuje jedno z najväčších pozitív. Tie ostatné sú najmä príbeh ako taký, až prekvapujúco pestrá paleta charakterov, ktoré sú aj relatívne dobre prekreslené a dobré herecké výkony hlavných predstaviteľov - konkrétne nad všetkými vyniká Alexej Batalov jednak herecky a jednak má najsympatickejšiu postavu, vďaka ktorej má druhá časť lepšie "grády" ako prvá, melancholickejšia a vďaka ktorej sa moje hodnotenie, ktoré kolísalo medzi 3 a 4*, prehuplo do vyššej triedy. U mňa takých 7-8/10. (19.04.2006)

Snímek obdržel Oskara a má se jednat o jeden z komerčně nejúspěšnějších sovětských filmů, což je ovšem relativní pojem, protože o komerci se v pravém smyslu slova v sovětském distribučním systému nedalo mluvit, tam vždycky šlo spíš o výchovnou a propagandistickou funkci. Udílení Oskarů vždycky do značné míry podléhalo nejen komerčním, ale i politickým zájmům, takže přidělené ceny jsou obvykle výsledkem nějakých módních vln nebo společenského kalkulu, jako v tomto případě. Právě končila vlna politického oteplování mezi oběma supervelmocemi, která spadá zhruba do funkčního období Jima Cartera, a tak se americká Akademie rozhodla vlnu vzájemných kulturních výměn a zvýšeného zájmu o sovětskou kulturu odměnit soškou za nejlepší zahraniční film. Po pravdě řečeno si myslím, že tahle volba svědčí spíš o nemohoucnosti sovětské kinematografie, protože jestli jde o nejlepší film její produkce, tak pánbůh potěš. Jedná se o typický sovětský cajdák s nesmyslně přetaženou stopáží, nevýraznými postavami a nemoderním pojetím, které svědčí jednak o tom, že sovětská kinematografie byla izolovaná od jejího západního protějšku, kde se tehdy v 70. letech odehrávaly velké věci - např. na poli nezávislého filmu, jednak o tom, že tvůrci opravdu nemuseli vycházet divákovi moc vstříc, protože návštěvnost nebyla měřítkem, které by rozhodovalo o filmové výrobě. Budu tvrdý a napíšu, že kdyby se stopáž zkrátila o hodinu, zapracovalo se ve scénáři na dialozích a herci místy, vlastně docela často, nepřipomínali leklé ryby, šlo by pořád ve světovém měřítku a v příslušném žánru jen o mírně naprůměrný film. Nehledě na to, že z postojů sovětských hrdinek a jejich chování by např. americké a západoevropské feministky ublinkávaly. Kladem sice je, že ideologické postoje, tak typické pro sovětskou tvorbu, jsou v tomhle případě výrazně upozaděné, ale při pozornějším sledování se i ony neomylně dají identifikovat. Celkový dojem: 35 %. (27.06.2011)

Príbeh filmu začína v roku 1958 a trvá necelých dvadsať rokov. Počas tej doby sa prakticky nič nezmenilo a nezmenilo sa to ani o ďalších desať rokov, keď som to zažil osobne. Je to smutný, melancholický až depresívny film. Vzdialene mi pripomenul Lásky jedné plavovlásky. V tom nevľúdnom prostredí sa hrdinovia hrajú na nejaké ideály a deklamujú obvyklé frázy. Netuším, čím film zaujal amerických akademikov, ale verím, že pozretie si desiatich náhodne zvolených sovietskych filmov z toho obdobia by mi na túto otázku poskytlo uspokojivú odpoveď. Tuším však, že vysoké hodnotenie tomuto filmu môžu v súčasnosti dávať iba bývalí funkcionári Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. (26.09.2010)