Režie:
Peter BebjakScénář:
Ondrej ŠulajKamera:
Martin RauHudba:
Juraj DobrakovHrají:
Dávid Hartl, Judit Pecháček, Jana Kvantiková, Diana Mórová, Juraj Loj, Tomáš Maštalír, Alexander Bárta, Martin Nahálka, Lucia Jašková, Peter Ondrejička (více)Obsahy(1)
Adaptácia románu "Jozef Mak" od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy Jozefa Cígera Hronského nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine z konca 19. storočia až po tridsiate roky 20. storočia. Jozef Mak, "človek milión", sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému divákovi. (RTVS)
(více)Recenze (72)
Bebjakův filmový výlet na slovenskou dědinu 19.století podle románu Jozefa Cígera Hronského byl řemeslně, herecky, atmosféricky a obrazově výborný ( v kontextu slovenské tvorby špičkový ), ale sledovat hlavního hrdinu, jehož život je jen sled utrpení a neštěstí a pokud měl pozitivní chvilky, tak jen proto, aby ta další rána ještě víc bolela, to není pro slabší povahy. Utrpení jako cesta v lyrickém obalu. Herecky všichni skvělí, ale Bárdos a Kvantiková, která se rozehrává do větších a větších rolí , hvězdami večera. ()
Filmy ze Slovenského venkova zpravidla působí tak, aby co nejvíce obhájil názor, že každý Slovák má svého barana, kterého někde za kolibou trtká. Tady konečně vidím charkatery tak, jak mohl Slovenský venkov na přelomu století vypadat. Je to takový obyčejný příběh obyčejného muže. Takovéhle obyčejné příběhy jsou mnohdy ty nejlepší ,a tady se to potvrzuje. K dokonalosti by ještě bylo fajn, kdyby se více napojili dobové události, které jsou zmiňovány jen velmi okrajově a společenské dění občasně skrze vedlejší postavy. TV vizuál a rozpočet neumožňuje velkolepou podívanou, ale na příběh jednoho muže to úplně stačí. ()
Nakoľko je to (stále) povinné čítanie, je fajn, že takýto film vznikol. V dnešnej dobe by po prečítaní asi málokto pochopil. Nehovorím, že po dopozeraní áno, ale predsa. Skôr stredoškolákov prinútite stráviť dve hodiny pred telkou ako to prečítať. Čo je ale tento film? Čistokrvná, dobre obsadená, nudná depresia. Až tu divák reálne pochopí, prečo oni non-stop chľastali, mlátili ženy, mali plné stodoly sena atď. Aj keď Bebjaka nemám rád, astmošku vystihol. Síce mu k tomu vo veľkej miere dopomohla spolupráca so Zubercom a skvelá výprava, občasné kamerové fintičky a polozábery to dobre doplnili. Rozhodne to nie je film, ktorý by ste si dali len tak s chlebíkom, ale skôr s flašou domácej a susedkou na sene. Podstata človeka milión bola zachytená, dá sa to pekne rozanalyzovať, snáď aj pochopiť. Na TV film to nepôsobilo lacno. Je ale veľmi fajn, že to nevzniklo v dobách dávno minulých. Asi by to bolo kratšie, ale nepozerateľné a nepočúvateľné. Objektívne dve, jedna navyše za klasiku v "modernom" šate. 3 z 5 ()
Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom. Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". ()
Páčilo sa mi to vyobrazenie drsnej reality, aká vládla na slovenskej dedine na konci 19. storočia. Tie bezútešné až tragické charaktery, veď ani jedna postava v tomto filme nebola šťastná. Vďaka predlohe to tvorcovia mali s vyobrazením dedinského života jednoduchšie, no až tak úplne sa im to nepodarilo. Chalúpky aj kostýmy vyzerajú dobre, ale na hercoch mi niečo vadilo, nepôsobili na mňa príliš dobovo a dedinsky. Samotný príbeh je zaujímavý, ale ničím výnimočný. No na to, že ide o SK TV film, tak to bolo slušné. 70% Inak, v čase keď začali záverečné titulky, mal film 70 hodnotení, veď na čo čakať do konca, keď sa dá film ohodnotiť v polovici alebo po 10 minútach... ()
Galerie (18)
Zajímavosti (5)
- Herečky Judit Bárdos a Jana Kvantiková, ktoré vo filme stvárnili lásky Jozefa Maka (Dávid Hartl) spája aj spoločný deň narodenia. Obe sa narodili 12. mája. (marek.stone)
- Film sa nakrúcal v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, v protitureckej pevnosti v Komárne, v Banskej Štiavnici aj v historickom centre Trnavy. (krasomama)
- Kvôli postave Jozefa Maka sa Dávid Hartl musel učiť dojiť kozu. (Zdroj: pravda.sk) (samoch96)
Reklama