Jozef Mak

Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom.  Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj  režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". (02.01.2022)

Český divák pochopitelně nebude mít povědomí, že je film natočený podle slovenské klasické povinné četby, já to sice taky nečetla, ale jakés takés povědomí o těžkém osudu nemanželského syna děvečky ze statku jsem měla. Obecně mi vcelku vadí, že se slovenská tvorba posledních osmdesát let v drtivé většině omezuje na příběhy drsného venkova, pustíš si RTVS a na ní film ze 40.let- ožralý sedlák zbije a klátí na seně služku, přepneš na ČT1, film ze 40.let- Oldřich Nový tančí v baru s Natašou Gollovou.. Ale pal to čert, čas od času se i slovenský film ze sedláckého prostředí povede. K mé velké radosti třeba tento. Mám ráda Káru plnou bolesti, kde by se kámen ustrnul nad nebohými tuláky Geišbergem a Zednikovičem a tady je Hartl taky skvělý! Juditka je úžasná, jako vždy. Loj, Nahálka, Mórová, představitelka Julky...všichni přesvědčiví, plus perfektní Agáta Spišáková, která má peckovně nastudované snad všechny venkovanky vůbec. Bebjakův televizní Jozef Mak je krásný film, s nádhernou hudbou, skvělým hlasem vypravěčky Szidi Tobias, je pomalejší, což ale není vůbec na škodu, vizuálně perfektní. Je to důstojně a vkusně zpracované dílo, které každý Slovák aspoň rámcově zná, což tvůrce vždy limituje. Líbí se mi Bebjakovo pojetí. Není to film pro každého, člověk mu musí jít trochu naproti, protože dobrobolně se dívat, jaké strasti jeden člověk unese, to není zábava vhodná na jakýkoli večer. Hodnotím to přesto maximální známkou, sedlo mi to asi jako Želary nebo Sekal, zajímal mě každý záběr a už dnes vím, že se k filmu budu ráda čas od času vracet. Jozef Mak- človek milión. Nezapomenutelné! (19.08.2023)

Jedna z mála vydarených adaptácii slovenskej klasiky. Bebjak na to má, len musí točiť viac takéto príčetnejšie filmy, ktoré zákonite nepoklonkujú tejto hyperkorektnej dobe. Navyše musím povedať, že technicky (kamera, zvuky, postsynchrony a pod.) sme častokrát na tom lepšie ako naši bratia Česi, a to už je čo povedať. Už len začať natáčať divácky zaujímavejšie, scenaristicky dospelejšia a výrazne žánrove filmy a možno to nebude ďaleko od kvalitnej európskej tvorby. Minimálne Bebjak na to rozhodne má ... ;) (02.01.2022)

Poetika, ktorá sa ma nedotkla ani dielom, ani filmovým spracovaním. Človek Milión a také mi prišli aj herecké výkony, hoci od Hartla som čakal väčšiu tragédiu, toto mu celkom sadlo. Inak nuda. A nebudem sa tváriť, že ma to bavilo len preto, aby som vyzeral, ako rozumiem umeniu. Dosť o ničom a pridlhé. (03.01.2022)

Bebjak jede! Filmy, seriály, telka, kino, internet... ten chlap sa posledné roky nezastavil. Zdá sa, že tu nikoho lepšieho nemáme, kto remeselne slušne zvládne väčšinu žánrov, ktorých striedanie ho baví. Prišlo tak aj na adaptáciu klasického románu – a JOŽO MAK je teda takový – makový. V dobrom zmysle. Páčilo sa mi to proti mojej vôli... Je to napísané s ohľadom na predlohu, chvíľami čudne skratkovité, výborne zahrané a štandardne dobre zrežírované. Ale hlavná je pre mňa otázka, ktorá zostáva – či sú dnes natočené adaptácie slovenskej klasiky tou správnou cestou súčasnej kinematografie. Lebo čo je slovenská literárna klasika okrem hory diel, ktoré nikto nečíta ? Prečo – to je jasné. Lebo všetko je to o tom istom – o ťažkom údele Slováka. Nielen že sa obvykle narodí v blbej dobe a debilnom prostredí... ale všetko je proti nemu - chudoba, chlast, nevera, Maďar, Turek, cisár, pán, vzdelanec aj Žid, iní Slováci ostatne tiež, nácek, buržuj, feudál, komouš, všetci sú proti Slovákovi (len tá príroda ho aspoň občas podrží – v závislosti od literárneho obdobia). A príbeh veľkého vlastenca, umelca, zvelaďovateľa Matice – a súčasne ľudáka, tisovca a arizátora Cígera - Hronského o „človeku milión“ je esenciou tejto tragiky, ktorá tvorí podstatu slovenskej kultúry. Stále dokola to isté – len v rozličnej literárnej forme. A slovenský „filmový priemysel“ je vo formálnom spracovaní ešte menej nápaditý – JOZEF MAK sa vo svojej filmovej podobe napriek profesionálnej krásnej kamere či parádnej modernej hudbe v podstate neveľmi líši od podobných filmov zo 70. rokov. Proste konvenčné a remeselne solídne filmovanie (s nejakými leteckými pohľadmi a uhlami kamery navyše si na mňa nepríde). Každopádne, je to kvalitná adaptácia, ktorá dokáže zaujať aj vyvolať emóciu, ale obávam sa, že do budúcna jej zostane predovšetkým jedna zrejmá funkcia - a to vyučovacia.. Lebo očakávať, že by sa dnešná školopovinná mládež do čítania niečoho takého púšťala, keď má filmovú verziu (ale aj keby nemala), je totálne iluzórne. (02.01.2022)