Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Kontroverzní film podle románu Liona Feuchtwangera (1925) vyrobený na zakázku říšského ministra propagandy Josepha Goebbelse. Příběh se odehrává u dvora vévody z Wurttemburgu v době, kdy ambiciózní židovský obchodník Oppenheimer díky úplatkům obsazuje post finančního poradce. Postavení Židů ve společnosti je špatné, do některých měst nemají vůbec povolen vstup, a tak Joseph Süß Oppenheimer chce využít svého vlivu u vévody a nařízení nechat zrušit. S přibývajícími úspěchy jsou jeho plány postupně stále smělejší... Je paradoxem, že spisovatel Lion Feuchtwanger patřil ve své době mezi nejznámější antifašisty a po 30. lednu 1933 musel před Hitlerem emigrovat do Francie. (dopitak)

(více)

Recenze (62)

classic 

všechny recenze uživatele

PLUSY: Kvalitná réžia, a taktiež aj kamera + herecký ansámbel ! Je mi jasné, o čo v tomto prípade ide, ale i napriek tomu, mi svedomie skrátka nedovoľuje len tak ľahostajne „ocejchovať” film odpadom, i keď veľmi dobre viem, aké boli jeho skutočné zámery. MÍNUSY: De-facto, je to obyčajný PAMFLET, ale s extrémne silným účinkom, ktorý v podstate len umocnil variže väčšiu nenávisť voči židovskej populácii, čiže nadobro ju spečatil, až na rad prišla už záverečná bodka... ! Ďalej, jedná sa takisto i o veľmi nebezpečnú propagandu ríšskeho ministra Josefa Goebbelsa, ktorá bola vôbec najsilnejšia v dobe svojho vzniku, keď ani teraz sa nedá povedať, že by sa niečo zmenilo ! Je to bezcitné, zvrátené a surové, ale vezmite si trebárs snímok Zrodenie národa z roku 1915, od « otca filmovej réžie » , Davida Warka Griffitha, ktorý je rovnako rasistický a kontroverzný, ak nie ešte o čosi viacej, že je extra zameraný na ponižovanie černošskej rasy, keď má navyše oveľa lepšie hodnotenia a recenzie dohromady, a tak potom, kde je vlastne pes zakopaný, a pritom neobhajujem ani jednu stranu ! Alebo, taký klasik typickej americkej kinematografie - John Ford, ktorý vykresľoval Indiánov, veď viete ako, ba ani veľký Cecil B. Demille nebol žiadne neviniatko, čiže Hollywood je pomerne odjakživa nasiaknutý samým rasizmom, že nemeckí fašisti sa na všetkom iba hlúpo priživili (využili situácie), a rozmýšľali ste vôbec nad tým, kto ich zo začiatku vpravde financoval ? PS: Harlanovi a spol išlo predovšetkým o maximálne očiernenie ŽIDOV, ako takých, s tým, čo by sa mohlo stať, ak by sa oni dostali k moci... Rozhodne cielene premyslená, pomýlená ideológia. ()

Belbo 

všechny recenze uživatele

Nemyslím si že je Süss Bůh ví jaká štvavá agitka proti židům (kdo chce agitku, si má pustit Věčného Žida). Mnohem víc mi přijde jako předchůdce Stoneova Wall Street v historických kulisách. Süss je pojat jako svině, ale v prvé řadě na proto, že je Žid, ale pro své šmeliny. Například postavy rabína či věštce žida nejsou nijak pejorativně tendenčně zabarvené. Süs je sice pověšen za špinění čisté krve, ale jen proto, že vše co dělal bylo defacto legální. A teď budu doufat, že mne nikdo neudá a nepudu bručet za propagaci fašismu. ()

Reklama

Sarkastic 

všechny recenze uživatele

Odporná propaganda, ale na druhou stranu ne tak tvrdá, jak jsem původně čekal. Místy nechtěně směšná, ale překvapivě docela napínavá a nenudící, i když konec se dá samozřejmě docela dobře odtušit. A snaha vyjevit Židy jako tu nejodpornější a nejproradnější pakáž se místy vcelku míjelo účinkem. Dohromady mi to dává 2*. ()

Kragujevac 

všechny recenze uživatele

Pro spustu lidí velmi kontroverzní snímek, zachycující příchod a vliv židů v německém městě Stuttgart. Spousta komentujících zde nadává na bezcharakterní propagandu, která mi ale nedělá žádné problémy. A navíc vše od hereckých výkonů až po ten příběh se mi líbilo.Po filmu jsem si zkouknul Jud Süss - Film ohne Gewissen jenž mi odpověděl na některé z mých otázek. Celkem ani moc nechápu zákaz filmu v Německu, Švédsku a Portugalsku, vždyť ten film snad ani nelze moc brát vážně, vždyť je to neškodná fraška, kterou musí brát člověk s nadhledem. ()

Flego 

všechny recenze uživatele

Viem si predstaviť sfanatizované davy nemeckých divákov, ktorí opúšťali kinosály so zaťatými zubami a myšlienkou, že všetkých židov treba vykántriť. Veit Harlan sa opäť vyznamenal a v duchu etnickej nenávisti splodil na objednávku fašistického Nemecka svoj azda najznámejší "klenot". Historický román Liona Feuchtwangera z roku 1925 bol do značnej miery upravený a prispôsobený dobe. V tomto bol Harlan geniálny, dokázal manipulovať charaktermi postáv tak dokonale, aby mala čistá germánska rasa vždy právo dovolať sa spravodlivosti alebo zaslúženej pomsty. Ak v Zlatom meste útočil na Čechov, v tomto príbehu si vzal na paškál najúhlavnejších nepriateľov - Židov. Film je pre mňa po technickej stránke sklamaním, je však dôležité ho vidieť, aby si každý uvedomil, že nenávisť k rasám sa dá zneužiť pri akomkoľvek nevinnom námete. ()

Galerie (7)

Zajímavosti (11)

  • Ferdinand Marian (Süß) hrál ve filmu údajně jen proto, aby ochránil svého židovského nevlastního syna před nacisty. (gjjm)
  • Je to jediný antisemitský film, který byl promítán i po druhé světové válce. V roce 1955 byl přetlumočen do arabštiny. V arabských státech ho distribuovala sovětská agentura Sovexport. [zdroj: Guinnesova kniha filmových rekordů, 1995] (dopitak)

Související novinky

Das FilmFest 2010

Das FilmFest 2010

02.10.2010

Dvě města, tři kina, čtyři tematické sekce, deset večerů, na tři desítky hraných a dokumentárních snímků – již za pár dní se popáté vrátí divácky oblíbená filmová přehlídka přinášející výběr toho… (více)

Reklama

Reklama