Režie:
Robert AldrichScénář:
Christopher KnopfKamera:
Joseph F. BirocHudba:
Frank De VolHrají:
Lee Marvin, Ernest Borgnine, Keith Carradine, Charles Tyner, Malcolm Atterbury, Simon Oakland, Harry Caesar, Hal Baylor, Matt Clark, Elisha Cook Jr. (více)Obsahy(1)
Dva hoboes (Lee Marvin) a (Keith Carradine) vedou nelítostný boj s krutým Shackem /Ernest Borgnine/ při jejich snaze přejet "Severní dráhu". Vynikající herecké výkony a nádherná scenérie hor kudy vlak projíždí, vévodí tomuto filmu z dob "velké krize". Úvodní melodii filmu zpívá hvězda americké country, dnes již nežijící Marty Robbins. (modista)
(více)Recenze (59)
Drsný chlapácký film se skvělou dvojicí Lee Marvin a Ernest Borgnine, ovšem k dokonalosti mu něco chybí. Zasloužil by si buď kratší stopáž, nebo dravější režii (viz Frankenheimerův Vlak), a rozhodně by mu také neuškodila lepší hudba (slyš Goldsmithův Breakheartský průsmyk či Von Ryanův expres). Tři a půl hvězdičky přesto zaokrouhluji nahoru. ()
Reziser Robert Aldrich natocil vskutku posobivy akcny film o tom, ako dvaja tulaci chcu sa zviezt na vlaku na Severnej Drahe v USA. Zaroven je Emperor of the North moralne zvrateny film : glorifikuje hobboes a ciernych pasazierov a utahuje si z tvrdej poctivej prace obycajnych ludi, ktoru miestami dost dehonestuje a zosmiesnuje. To asi poctivych tvrdo pracujucich dost hodne naserie. Hereckych vykonov je tu sice malo, ale vsetko vynahradza krasna priroda, kde divak sa moze do sytosti nabazit. Filmu kraluju najma dvaja herci : Ernest Borgnine /Wild Bunch/ a Lee Marvin /Man who shoot Liberty Valance s Jamesom Stewartom a Johnom Wayneom/. Mlady Keith Carradine /Jizanska Pohostinnost/ vsak herecky za Marvinom stihal, takze dala sa filmarina poriadne uzit. A dobrodruzna jazda sa moze zacat. Divak sa nebude nudit, stale je co pozorovat a stale sa nieco deje. Takze za mna spokojnost, taketo filmy mam rad. 100 % ()
Prvá približne polovica snímku mi v podvedomí maľovala päť vyblýskaných hviezd. Dobrodružná dráma so sociálnym podtextom, v netradičnom prostredí, s dobre vykreslenými a skvele stvárnenými postavami, chytala sa ma triaška, čo ešte príde, kam tento súboj vyústi. Potom prišlo pár hluchších miest a najväčšie sklamanie nastalo, keď nabehli záverečné titulky a ja som neveriacky zízal, ktorým komínom vyletel ten obrovský potenciál a vytratil sa takmer bez stopy. Samotným koncom príbehu, ako ho zvolili, to asi nebude, škrípu skôr posledné slová postavy Lee Marvina. Ticho by hukot a rachot odchádzajúceho vlaku doprevádzalo ďaleko trefnejšie. ()
Súťaživá jazda vlakovej súpravy s dymiacou lokomotívou v krásnom plenéri. Nesúperí sa s iným vlakom, súperí sa o to, kto sa odvezie. Popri dymiacej mašine ide o prehliadku chlapských charakterov a zároveň prebíjajúcich sa eg: ega napĺňania poriadku a práva za každú cenu, ega porušovania zavedených poriadkov a egoistickej snahy byť prvým bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek. Morálne zvrátený film? Kdeže. Predovšetkým poukázanie na zvrátenú dominanciu moci, ktorá si na základe uzurpovaného práva dovolí v mene jeho naplnenia akékoľvek sadistické kúsky. Namiesto mlčky uzatvorenej dohody a tolerovania chudákov, ktorým systém zobral možnosť žiť si po svojom a v prípade hospodárkej krízy aj možnosť pracovať - rana kladivom do hlavy a rozšmaľcované telo tuláka na trati. Namiesto pomocne podanej ruky parťákovi - ponechanie v štichu. Ani rebélia nie je vždy jednoznačne pozitívna: v prípade boja o vlastnú kožu ukáže, že až tak nezáleží na živote a zdraví tých, čo pomstu a sadizmus v krvi nemajú. ()
Mašinkový filmek, Lee Marvin jako Hoboes snažící se přepravit vlakem z bodu A do bodu B. To mu ovšem komplikuje zelenáč Carradine, který mu leze do zeli a Ernest Borgnine, jako zlý mašinfíra, vraždící tuláky kladivem, který nesnese černé pasažéry na svém parním vláčku. Celý příběh je zasazen do dob velké hospodářské krize v USA a využívá nádherných lokací. Film se tváří jako westernový příběh, a tak jej brát lze. Ovšem nelogičností v něm je spousty, včetně finálního souboje, nad kterým lze jen kroutit hlavou. Pravda, může se tvrdit, že film je ze sedmdesátých let, ale Aldrich již měl v té době na kontě podstaně lepší a filmařsky zvládnutější filmy. Volím zlatou střední cestu. ()
Galerie (33)
Photo © Twentieth Century Fox Film Corporation
Zajímavosti (7)
- Podle Roberta Aldriche měly postavy Ernesta Borgnina, Lee Marvina a Keitha Carradina představovat institut moci (establishment), opozici k ní a mládí dneška. (džanik)
- Původně měl film režírovat Martin Ritt, ale produkce ho vyhodila. S dalším kandidátem, Samem Peckinpahem, se nedohodli na honoráři. Nakonec byl projekt nebídnut Robertu Aldrichovi. (džanik)
- Poslední film Malcolma Atterburyho. (džanik)
Reklama