Reklama

Reklama

Vládce severu

  • Česko Vládce severní dráhy (více)

Obsahy(1)

Dva hoboes (Lee Marvin) a (Keith Carradine) vedou nelítostný boj s krutým Shackem /Ernest Borgnine/ při jejich snaze přejet "Severní dráhu". Vynikající herecké výkony a nádherná scenérie hor kudy vlak projíždí, vévodí tomuto filmu z dob "velké krize". Úvodní melodii filmu zpívá hvězda americké country, dnes již nežijící Marty Robbins. (modista)

(více)

Recenze (59)

D.Moore 

všechny recenze uživatele

Drsný chlapácký film se skvělou dvojicí Lee Marvin a Ernest Borgnine, ovšem k dokonalosti mu něco chybí. Zasloužil by si buď kratší stopáž, nebo dravější režii (viz Frankenheimerův Vlak), a rozhodně by mu také neuškodila lepší hudba (slyš Goldsmithův Breakheartský průsmyk či Von Ryanův expres). Tři a půl hvězdičky přesto zaokrouhluji nahoru. ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Reziser Robert Aldrich natocil vskutku posobivy akcny film o tom, ako dvaja tulaci chcu sa zviezt na vlaku na Severnej Drahe v USA. Zaroven je Emperor of the North moralne zvrateny film : glorifikuje hobboes a ciernych pasazierov a utahuje si z tvrdej poctivej prace obycajnych ludi, ktoru miestami dost dehonestuje a zosmiesnuje. To asi poctivych tvrdo pracujucich dost hodne naserie. Hereckych vykonov je tu sice malo, ale vsetko vynahradza krasna priroda, kde divak sa moze do sytosti nabazit. Filmu kraluju najma dvaja herci : Ernest Borgnine /Wild Bunch/ a Lee Marvin /Man who shoot Liberty Valance s Jamesom Stewartom a Johnom Wayneom/. Mlady Keith Carradine /Jizanska Pohostinnost/ vsak herecky za Marvinom stihal, takze dala sa filmarina poriadne uzit. A dobrodruzna jazda sa moze zacat. Divak sa nebude nudit, stale je co pozorovat a stale sa nieco deje. Takze za mna spokojnost, taketo filmy mam rad. 100 % ()

Reklama

mm13 

všechny recenze uživatele

Prvá približne polovica snímku mi v podvedomí maľovala päť vyblýskaných hviezd. Dobrodružná dráma so sociálnym podtextom, v netradičnom prostredí, s dobre vykreslenými a skvele stvárnenými postavami, chytala sa ma triaška, čo ešte príde, kam tento súboj vyústi. Potom prišlo pár hluchších miest a najväčšie sklamanie nastalo, keď nabehli záverečné titulky a ja som neveriacky zízal, ktorým komínom vyletel ten obrovský potenciál a vytratil sa takmer bez stopy. Samotným koncom príbehu, ako ho zvolili, to asi nebude, škrípu skôr posledné slová postavy Lee Marvina. Ticho by hukot a rachot odchádzajúceho vlaku doprevádzalo ďaleko trefnejšie. ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Súťaživá jazda vlakovej súpravy s dymiacou lokomotívou v krásnom plenéri. Nesúperí sa s iným vlakom, súperí sa o to, kto sa odvezie. Popri dymiacej mašine ide o prehliadku chlapských charakterov a zároveň prebíjajúcich sa eg: ega napĺňania poriadku a práva za každú cenu, ega porušovania zavedených poriadkov a egoistickej snahy byť prvým bez ohľadu na čokoľvek a kohokoľvek. Morálne zvrátený film? Kdeže. Predovšetkým poukázanie na zvrátenú dominanciu moci, ktorá si na základe uzurpovaného práva dovolí v mene jeho naplnenia akékoľvek sadistické kúsky. Namiesto mlčky uzatvorenej dohody a tolerovania chudákov, ktorým systém zobral možnosť žiť si po svojom a v prípade hospodárkej krízy aj možnosť pracovať - rana kladivom do hlavy a rozšmaľcované telo tuláka na trati. Namiesto pomocne podanej ruky parťákovi - ponechanie v štichu. Ani rebélia nie je vždy jednoznačne pozitívna: v prípade boja o vlastnú kožu ukáže, že až tak nezáleží na živote a zdraví tých, čo pomstu a sadizmus v krvi nemajú. ()

hrona 

všechny recenze uživatele

Mašinkový filmek, Lee Marvin jako Hoboes snažící se přepravit vlakem z bodu A do bodu B. To mu ovšem komplikuje zelenáč Carradine, který mu leze do zeli a Ernest Borgnine, jako zlý mašinfíra, vraždící tuláky kladivem, který nesnese černé pasažéry na svém parním vláčku. Celý příběh je zasazen do dob velké hospodářské krize v USA a využívá nádherných lokací. Film se tváří jako westernový příběh, a tak jej brát lze. Ovšem nelogičností v něm je spousty, včetně finálního souboje, nad kterým lze jen kroutit hlavou. Pravda, může se tvrdit, že film je ze sedmdesátých let, ale Aldrich již měl v té době na kontě podstaně lepší a filmařsky zvládnutější filmy. Volím zlatou střední cestu. ()

Galerie (33)

Zajímavosti (7)

  • Podle Roberta Aldriche měly postavy Ernesta Borgnina, Lee Marvina a Keitha Carradina představovat institut moci (establishment), opozici k ní a mládí dneška. (džanik)
  • Původně měl film režírovat Martin Ritt, ale produkce ho vyhodila. S dalším kandidátem, Samem Peckinpahem, se nedohodli na honoráři. Nakonec byl projekt nebídnut Robertu Aldrichovi. (džanik)
  • Poslední film Malcolma Atterburyho. (džanik)

Reklama

Reklama