Žít

Krásny film. Od začiatku až do konca. Bill Nighy ma veľmi milo prekvapil, poznala som ho len z Love Actually, ale wow Mr. Williams už asi navždy zostane jeho životnou a nezabudnuteľnou filmovou rolou, pretože toto bolo teda niečo. Klobúk dole. Living by si okrem už nominovaných kategórií na Oscara zaslúžil nomináciu aj za hudbu a výpravu. Celkovo sa mi veľmi páčila atmosféra Londýna 50tych rokov a aj kostýmy. Celý film je urobený v retro štýle počnúc úvodnými titulkami až po záverečné. Zaujímavá je aj kamera, práca so svetlom a farbami. Living je jednoducho radosť sledovať🧡. Vrelo odporúčam. Asi si niekedy pozriem aj japonský originál Ikiru. Najkrajšie scénky: Sunday Ice-Cream & Mr. Zombie. Na hojdačke v jeden zasnežený večer šťastne si pospevujúc The Rowan Tree. 85%. (06.03.2023)

Nápad už z podstaty je zhmotnění niterných lidských pocitů. To Akiro Kurosawa už ve svých letech bezpečně uměl. No a Angláni si z toho vzali to nejlepší, přidali aristokratickou starosvětskost a do hlavní role vpravili zde naprosto geniálního Biilla Nighy. Je teda pravda, že v první polovině to pomalé vyprávění až uspává, ale ve druhé polovině je to zasloužený emotivní kolotoč. (16.07.2024)

Keď už mám chcípnuť, ešte si zadrogujem, zasúložím. Typicky konzumná predstava, ako si užívať život. Niektorí to robia aj bez toho, aby vedeli, že zomrú. Tento film sa našťastie, aj vďaka veľmi starej predlohe, ktorá čerpá dokonca až z Tolstého, nemohol pohnúť týmto smerom. Je to dielo viac menej artové, Nighyho výkon naozaj pozoruhodný. Taký náladový film v štýle lepšie neskoro ako nikdy pri hľadaní šťastia a zmyslu vo svojom živote a práci. S myšlienkou, že aj s vedomím smrti môže byť človek šťastnejší než bol kedykoľvek predtým. (15.03.2023)

Keby som mala o tomto filme niečo povedať hneď po jeho skončení, nemohla by som kvôli stiahnutému hrdlu. Zaujali ma už úvodné titulky a hudba. Pomaly plynúci dej, atmosféra 50-tych rokov a fascinujúci Bill Nighy. Vôbec som od tohto filmu, nečakala taký krásny zážitok. Pána Williamsa si budem dlho pamätať. (17.12.2023)

Ishiguro veľmi umne adaptoval pôvodný scenár. Kurosawov citlivý príbeh rezonoval v 50.rokoch, medzi jeho samurajskými eposmi, ako citlivá sonda do duše umierajúceho človeka. V podaní skvelého Takaši Šimuru ten film rezonoval a podľa môjho názoru aj rezonuje svojou morálnou čistotou a dôležitosťou výpovede, že aj malý skutok dokáže zmeniť niektoré veci k lepšiemu. Jeho anglický remake je o 70 rokov neskôr rovnako aktuálny, ako pôvodný film. Môže za to perfektný casting, ktorý umožňuje Billovi NIghymu túto mesmerizujúcu morálnu čistotu zopakovať. Krása a význam toho filmu sú očividné. Bez citového vydierania, len s túžbou vypovedať pekný a úprimný príbeh. Niekomu to nemusí stačiť, niekto tam bude potrebovať niečo trefnejšie, údernejšie, silnejšie. Hoci pre mňa ten film doslova prekypuje silnými detailmi, ktoré na konci vytvárajú pôsobivý celok. Neviem. Takýchto filmov nie je veľa. Bola by škoda keby zapadli prachom, hoci aj v dnešnej dobe majú toho veľa čo ponúknuť. Ani neviete, ako veľmi by som prial Billovi toho Oscara. (04.03.2023)