Dva muži ve městě

Silná herecká zostava. Gabin, Delon a "gilotína"...Zaujímavo podaný film s komentujúcim vnútorným hlasom Gabina, ktorý rozpráva príbeh bývalého gangstra. Po prepustení z väznice je Delonova cesta za spokojným a kľudným životom dosť komplikovaná, jeho zlodejská minulosť ho stále prenasleduje a policajti mu to neuľahčujú. Hlavne zbytočne horlivý a podozrievavý inšpektor, ktorý ho kedysi dostal za mreže. Jednoducho neverí, že bývalý zlodej urobil za minulosťou hrubú čiaru. Až záverečná scéna s gilotínou mi pripomenula, že som to kedysi dávno ako malý chlapec tajne videl. Film by mohol byť emocionálne silnejší, pretože príbeh na to má. Možno film trocha zostarol, možno si režisér schválne nechával od diváka odstup, no každopádne ide o veľmi dobrý film. (05.10.2016)

Rozhodně nejlepší Delonův film, jeden z nejlepších Gabinových a nejspíš i nejpovedenější francouzská kriminálka vůbec. Film, který vidíte jednou, dvakrát, třikrát a pořád nemáte dost. Dva muži ve městě člověka donutí, aby se zamyslel sám nad sebou i nad společností, ve které žije... i když z toho může pořádně mrazit. (14.07.2009)

Koncert dvoch hereckých sólistov, v ktorom obidvaja hrajú prvé husle a zároveň sa vzájomne doplňujú tak, aby spravili z tohto komorného filmu jedinečný zážitok. Pomalé tempo a dusná atmosféra, ktorá minútu od minúty hustne, ma trýznili čoraz viac a skľučujúci záver som od nervov takmer nevydržal. Jednoduchý scenár, miestami možno až príliš, ale práve kvôli tomu by som sa vôbec nečudoval, keby bolo v závere napísané, že sa tvorcovia inšpirovali skutočnými udalosťami. 85%. (07.11.2009)

,,MYSLÍM SI, ŽE KEĎ UŽ ZLOČIN EXISTUJE, JE NUTNÉ ZAMERAŤ SA NA PRÍČINY ZLOČINU, NIE IBA NA ZLOČINCOV.“ __ Tento film musel urobiť riadne rošambo vo francúzskej spoločnosti. Kritika zriadenia v pohľade na 10 rokov väzneného recidivistu snažiaceho sa o nápravu a opätovnú snahu žiť usporiadaným životom, v čom mu bráni policajný aparát vidiaceho v ňom rodeného zločinca načisto vyčiarknutého zo spoločnosti. Jednotlivec ako obeť systému zneužívajúcej svoju moc myslím za obdobia totality a normalizácie mal čo povedať aj československým divákom, o to viac sa v ňom objavujúce motívy budovaného strachu z polície, udavačstvo prípadne návrhy na opustenie (čiže emigráciu) z krajiny. Nerozumiem komentárom, ktoré si viacej všímajú Depardieua ako posolstvo filmu a ešte viacej tým, ktorí dej prirovnávajú k Bedárom. Celému filmu jasne dominuje trojica mužov – odporný policajný inšpektor (,,To je posadnutosť?“ ,,Nie, presvedčenie.“) – jedna z najnechutnejších filmových postáv akú som mal možnosť vidieť, Jean Gabin neústupčivo bojujúci proti tvrdej legislatíve (,,Ich úlohou nie je odpúšťať.“) a Delon, pre ktorého predstavuje jeho úloha zásadný bod v kariére (,,Viete na čo myslím ja?“ ,,Áno, na moju smrť, som nato zvyknutý.“). Melancholická Sardeho hudba je napokon tiež úplne umlčaná, aby dodala na tiesnivosti surovému záveru. Aj mne pri pohľade na gilotínu vtedy prešiel mráz po chrbte. Toto všetko vyvažuje negatíva v očiach ostatných - agitáciu proti zrušeniu trestu smrti a z toho plynúce Gabinove zaujaté vyrozprávanie. __ ,,A TAK SOM VLASTNE PRVÝ KRÁT UVIDEL ONÚ VEC – SMRTIACI STROJ.“ (5769. hodnotenie, 293. komentár k filmu) (31.12.2017)

Alain Delon a Jean Gabin v dalším svém společném filmu, který je však naprosto výjimečný. Lehce kritická studie o životním příběhu jednoho muže, který skrze zločin a vězení našel sám sebe v malém městě, kde chce žít svůj svobodný život. Bohužel se mu do cesty postaví policejní inspektor, symbol msty a zášti proti jakémukoliv trestanci, který nevěří na schopnost změnit se. Decentní snímek s výbornými výkony je podtrženo v závěru, kdy celá mašinérie absurdních náhod a justiční nedokonalosti zapadne na své místo. Mnoho nesmrtelných myšlenek a skvělé téma v perfektně zahraném a napsaném filmu. Žádné oko nezůstane suché a kdyby nebylo několik pomalejších pasáží, neměl bych jedinou výtku. (11.08.2008)