Metoda Markovič: Hojer

Čakal som českú variáciu na Mindhuntera alebo Black Bird. Ale to je úplne iná liga. Česi znova ukázali, že kvalitatívne nemajú na viac ako variácie Ružových záhrad a podobných seriálov. Plusy: výprava je skvelá a herci sa snažili. Bohužiaľ to celá potápa scenár. Je to neskutočne naťahované. Úplne by stačil dvojhodinový film. Línie s vedľajšími prípadmi úplne zbytočné. Venovali sa im príliš  krátko, aby fungovali sami o sebe a tak len otravovali. Línia s inžinierom bol tiež vlastne naviac a to napriek tomu, že v poslednej časti mala pekné vyústenie a vlastne ma jeho prípad zaujímal viac ako ústredný prípad dementného sériového vraha, ktorý za každú cenu hľadal kamaráta a hlavný vyšetrovateľ mu v tomto ohľade dokonale poslúžil. Piata epizóda, kde Slovákov zase raz vykreslili ako ožranov, bola dno seriálu. Celkovo strašné sklamanie a umelo vyhypovaná záležitosť. P.S: Už behom druhého dielu ma začalo extrémne iritovať jak si tam každú minútu niekto zapáli cigaretu. Snáď len deti tam nefajčili. Divím sa, že sa všetci Česi už dávno neufajčili k smrti. Teda, ak by som mal brať to, čo sa dialo v tomto seriály, vážne. 4/10. (04.04.2024)

Ačkoli jsem už několik let předplatitelkou platformy Voyo, nestíhám sledovat všechny původní projekty z její produkce a na tyto seriály se dívám se značným zpožděním. Díky vysoce nadprůměrným ohlasům jsem ale udělala výjimku a na tuto kriminální minisérii jsem se podívala už několik týdnů po jejím odvysílání. A s nadšenými recenzemi musím rozhodně souhlasit. Minisérie stojí a padá na představitelích titulních rolí – Petra Lněničku znám jako slušného dabéra, ale jeho výkon v roli Markoviče mi vyrazil dech. Samostatnou kapitolou je pak pětadvacetiletý Petr Uhlík, který za ztvárnění podprůměrně inteligentního, přesto velmi brutálního a sadistického „Ládi“ pravděpodobně příští rok získá minimálně nominace na herecké ceny. Chválit bych mohla ale i herce ve vedlejších rolích (zejména Vojtu Kotka nebo Michala Isteníka), technické zpracování, skvělou retro atmosféru a samozřejmě scénář čerpající ze skutečných případů. Hlavní linku totiž v každé epizodě „ředí“ další Markovičův případ. A nutno podotknout, že mě vedlejší zápletky někdy zasáhly víc než samotné odkrývání Hojerových zločinů. Jeden příklad za všechny? Čtvrtá epizoda a výslech holčičky, jejíž tatínek umlátil tchyni kladivem do hlavy a holčičku s bráškou pobodal, aby se pomstil manželce – jedině o tomto vrahovi skutečný Jiří Markovič prohlásil, že si trest smrti skutečně zasloužil. Kdybyste si měli Voyo zaplatit jenom na měsíc, udělejte to. Tohle vážně stojí za vidění. (12.05.2024)

Voyo/// Obsazení 9/10 Děj 9/10 Atmosféra 9/10 Prostředí 10/10/// PLUS: způsob zpracování a převedení skutečných událostí do působivého celku, Petr Lněnička má možná životní roli, herci ve vedlejších rolích odvádí skvělou práci MÍNUS: hlavní kriminální případ je "roztažen" do šesti epizod, on to není nutně mínus, jen pro zaryté diváky běžných kriminálek /co epizoda to jiný případ/ to může být novum, které ve výsledku přináší pomalejší tempo vyšetřování, zřejmě tak jako tomu bylo v reálu/// Shrnutí: Kvalitní televizní počin, který přináší napětí a zároveň odhaluje drsný kriminální případ z minulosti/// Celkem 91%/// (16.03.2024)

Táto šesťdielna miniséria ma doslova rozbila a po mojej obľúbenej Pustina mi dopriala najsilnejší seriálový zážitok od českých bratov. Počnúc réžiou, perfektnými dialógmi, výbornou kamerou, vypiplanou výpravou a skvelou retro atmosférou zahalenou v takmer nemiznúcom opare kúdolu dymu, cez depresívnu hudobnú zložku, až po postavy, ktoré vám tak hlboko vlezú pod kožu, že si k nim za nebezpečne krátky čas vytvoríte ozajstný vzťah. V prípade tejto kriminálnej série máme prakticky až dve hlavné postavy - výnimočného kriminalistu, sympaťáka Jiřího Markoviče a sériového vraha a kanibala Ladislava Hojera. Hádam najviac ma fascinovalo sledovať to zvláštne puto, ktoré medzi nimi vplyvom času vznikalo. Vzťah vytvorený za absurdných podmienok, ktorý asi sotva dokáže chápať niekto iný, okrem nich dvoch samotných. Duo Lněnička-Uhlík predvádza absolútny herecký koncert a hoci samotný obsah výsluchov nebol často ľahko stráviteľný, ich vzájomné dialógy stáli vždy za to. Tvorcom sa podarilo vytvoriť niekoľko skutočne živých mnohovrstevných postáv, ktorých príbeh okamžite zaujme (výborný je aj Vojtěch Kotek v role nadpriemerne inteligentného sadistu). A či už dokážete Markovičov veľmi osobitý, dôverný, až miestami láskavý prístup uplatňujúci voči zločincom chápať  či aspoň akceptovať (do konca svojho života zásadne odmietal trest smrti) alebo jeho riskantné metódy považujete za číre bláznovstvo, jedno je isté. Fungovali a dosahoval s nimi výnimočné výsledky. Metóda Markovič: Hojer je príbehom, v ktorom sa prelínajú tie najbrutálnejšie vraždy v ČSSR počas 70. a 80. rokov, no súčasne sú prepletené tak hmatateľným faktorom ľudskosti, túžbou po pochopení a pravde, až vyvolajú zmes pocitov, ktoré vás zaskočia nepripravených. Seriál režiséra Pavla Soukopa je nielen jedným z najlepších českých seriálov, jeho kvalita v rámci žánru true crime je, dovolím si tvrdiť, konkurovateľná na svetovej úrovni. (10.04.2024)

Dialógovo vynikajúco zvládnuté. Bez poznania daného páchateľa alebo podrobností aj mimoriadne pútavé. Perfektná detailná kamera, kvalitné režisérske kúsky, ktorých zmysel je pochopený často až o pár záberov neskôr. A bravúrne herecké výkony, u ktorých nie je čo vytknúť a to nielen čo sa týka Lněničku, ktorý sa kvôli Markovičovi musel obetovať a vypapať, ale aj úplne v pohode hrajúci Neužil, Kotek, či nebohý Heriban, na vrchole všetkého však stojí fantastický psycho výkon Uhlíka, ktorému ani neveriť, že takým vycibreným magorom reálne nie je. Jeho príklad je dôkazom toho, že netreba nafúkané celebrity, aby postava dostala geniálneho stvárnenia. Jediná škoda, že s prichádzajúcim záverom to ide trocha dole, k slovu sa dostala aj komickosť z východu Slovenska s kvalitnými vyšetrovateľmi typu "už ti načisto dziga?", ale práve tá uvoľnenosť, zábery na ožran párty, či nepatričná komediálnosť uberá na duchu prípadu, ktorá bola udržiavaná v podobných seriáloch ako Temný prípad či Mindhunterom od začiatku do konca. Niektoré vsuvky z iných prípadov boli takmer zbytočné. Rovnako tak zbytočné je prílišné tlačenie na humánnosť s takýmto páchateľom, ktorá je síce Markovičovi vlastná, ale prezentovaná až tak, ako keby sme mali s ním súhlasiť. Jeho metóda sa osvedčila a dostala svojho efektu, ale každá takáto metóda musí jednoznačne mať na svojom konci lano, čo je mimoriadne ekonomické riešenie. Po prvej sérii sa určite oplatí tešiť na druhú, no a opäť je na zamyslenie, prečo mnohých kvalitných počinov ostáva zabalených do plateného formátu Voyo a bežným ľuďom ten istý kanál ponúka v prime time skutočnú stoku. (13.03.2024)