MIKI

Mám z MIKIho rozporuplné pocity. Je čo chváliť (Ondrík je výborný, akčné scény vyzerajú fajn, vo filme nechýba patričná brutalita a násilie, slovník postáv je autentický, pár udalostí je historicky presných) ale je aj čo kritizovať (z hercov za mňa Kubovčík ktorý aj napriek jeho typu postavy pôsobil ako keby bol v Kredenci). Najväčší problém som mal s dejom/scenárom. Film je skôr sled scén, ktorému chýba náväznosť, predstavenie a rozvíjanie postáv, gradácia (ako sa stal z kšeftára a podvodníka mafiánskym bossom? prečo práve on a nie iný v jeho partii?) a vysvetľovanie. Tvorcovia podobne ako pri Svini a Únose, zas a raz počítajú s tým, že divák má poctivo naštudované 90. roky, Černákov život, či iné mafiánske postavy z daného obdobia. A ak nemá (alebo by ste pustili film divákovi ktorý je zo zahraničia), nepochopí z neho veľa. V Únose to pôsobilo novátorsky a odvážne, dnes už skôr ako lenivosť a neschopnosť scenáristu rozprávať komplexný príbeh. Osobne mi tiež vo filme chýbala väčšia emócia. Viac scén, ako záverečná v kostole či úplne posledná s Mikiho matkou. Nesmiem zabudnúť ani na evergreen slovenských kinofilmov (niektoré postavy vyzerajú ako umelo nadabované a ich rečový prejav pôsobí neprirodzene). Celkovo je to gangsterka, ktorá sa dá bez problémov vidieť, ktorú ťahá Ondrík, občasný čierny humor i na slovenské pomery kvalitná akcia, no stále jej veľa k dokonalosti chýba. Dvojku ČERNÁK si pozriem, no mám podozrenie že Jakub Króner na podobný typ filmu ešte úplne nedozrel (filmársky ani osobnostne). Bodaj by som sa ale mýlil. 60% (04.09.2024)

Nebudem komentovať a hodnotiť z hľadiska inšpirácie - predlohy, polemiky o tom či malo alebo nemalo zmysel vyrozprávať zrovna tento príbeh, či je to k úžitku alebo skôr na škodu veci. Na to nech si urobí názor každý sám. Z čisto technického a diváckeho hľadiska musím konštatovať, že film je dramaturgicky vystavaný tak, že v ňom prakticky niet hluchého miesta, zaujme hneď úvodnou scénou so zakomponovaním mohutnej ľudovej hudby a nedá vydýchnuť až do konca, a ak by sa dalo, hneď by som si pozrel aj druhý diel. Ten prvý totiž miestami pôsobí ako predohra k niečomu väčšiemu, nie všetky linky sú dotiahnuté a nie všetky linky sú vysvetlené tak, aby im porozumel aj neznalec historických reálií. Pre bežného diváka, ktorému nie sú známe všetky mená alebo udalosti môžu byť niektoré scény nejasné pokiaľ ide o ich význam, na vyhnutie sa skratkovitosti by však musela byť stopáž výrazne dlhšia. Tvorcovia pracujú aj s humorom, ktorý je decentný hoci miestami neúsmevný. Ako výrazné plus hodnotím výkony predovšetkým Milana Ondríka a Dušana Cinkotu, ktorí so svojimi postavami doslova splynuli. Bez pochýb ide o jeden z výrazne lepších filmov slovenskej produkcie. (12.09.2024)

Pokud se o látku slovenské mafie 90ých let nezajímáte a nesledujete “true crime” podcasty, tak jako já je nesleduji, budete možná trochu ztraceni.  Miki (Milan Ondrík) s bratrem Vladem (Michal Kubovčík) ví, že poctivou prací si asi úplně nevydělají. Postupně se dávají dohromady s dalšími kumpány a vzniká tak nechvalně známá skupina nelítostných zločinců. Jak jsem psal na začátku, já se vůbec neorientoval, kdo je kdo, proč se někomu věří, někomu ne. Nebylo to špatně natočené a nebylo to ani špatně zahrané, ale byl to malinko podraz na mě. On je to totiž teprve první díl a druhý přijde v lednu. Na to jsem připraven nebyl a stále jsem čekal, kdy to začne gradovat.  Díky tomu se mi zdál film Jakuba Kronera strašně dlouhý a celkem nudný. Vůbec mě to nechytlo a kdybych to měl srovnat třeba s letošní Válkou policajtů, tak ta byla mnohem lepší. Za mě lehké zklamání. 50% (23.08.2024)

Tóny Dávida Kollára mi vypálili sluchový rybník už v minuloročnom dokumente o Edovi Grečnerovi a v nastolenom drsnom a zhrdzavenom tempe podkreslil aj lahôdkovú dvoj-hodinku slovenskej gangsterky. Dlho očakávaný počin MIKI, od režiséra kontemporárneho bratislavského majsterštiku Lóve, rozdeľuje divákov na skupiny príčetných, ne/užívajúcich si silnú jazdu, dôkladných, poznajúcich históriu, no a zaslepených, vidiacich glorifikáciu Černáka (nižšie prítomný PepekSVK nech ide na výplach temena). A aj napriek tomu, že moje zaradenie je zrejmé, nemôžem si odpustiť pár výhrad. Pomerne dosť nejednotné, aj priebehom, aj štylizáciou. Neustále prechody medzi temnými, ponurými scénami vrážd & zločinu striedajú diskošky a šukačky, následne striedajúce rodinné záležitosti, i keď možno takto reflektujúce predmetný život. Zároveň ani nedokážem jednotne vyjadriť zámer a uchopenie réžie (čo môže byť moja vina). Produkčne je MIKI na vysokej úrovni, ako scénografiou, tak aj kamerou, kostýmami a spracovaním akčných sekvencií a zvuku. Bitky, vraždy aj rýchle jazdy sú uveriteľné, na slovenskú kinematografiu až moc. Špeciálne je ale nutné vyzdvihnúť herecký ansámbel, ktorý nezakopol ani raz a ktorému všemocne vojvodí slovenský maestro Milan Ondrík. Príhodné je tiež porovnávať s tohtoročnou Vojnou policajtov, hoci oba idú spôsobom spracovania opačným smerom, tematicky sa perfektne dopĺňajú. Zdá sa, že tešiť sa do kín na slovenské filmy už nie je fikciou. Soundtrack na trón. Ondrík na trón. Január 2025 potrebuje prísť čo najrýchlejšie... "Pozor! Nedeliť nožom, ani ničím, čo robí iskry. Ďalej, neskladovať v zime. Nefajčiť pri tom. Nejesť. Nepiť. Neolizovať. Nebyť debil." (20.08.2024)

Gangsterské devadesátky byly možná u našich východních bratří ještě o něco divočejší než u nás a tenhle dosti nekompromisní pohled na jednoho ze spolutvůrců atmosféry své doby a jeho skutky to vlastně jen podtrhuje. Více by se mi sice líbila trochu hlubší sonda do nitra tehdejšího podsvětí a jeho protagonistů s méně zkratkovitým dějem poskytujícím ucelenější obrázek o znázorněných činech, motivacích nebo souvislostech, ale i takto se jedná o solidní snímek stojící především na vynikajícím herectví a realisticky zachycující prostředí definované korupcí a násilím, i když místy poněkud sarkastickým náhledem viníků. (04.09.2024)