Hlas moře

Vynikajúca dráma, ktorej dominuje úžasný herecký výkon Javiera Bardema a nádherná hudba. Prečo musíme žiť, keď sa nám zdá, že to nemá zmysel? Filozofické tápanie nad zmyslom našej existencie, následky za osudové rozhodnutia. Smrť, ktorú sa všetci všemožne snažia oddialiť, či nepripustiť a tu je podaná ako niečo nevyhnutné - ako niečo, čo oslobodzuje. Mám právo zomrieť, keď neviem, čo robím na tomto svete? Ako spomína Pomo, krásny kamerový nálet nad veľkolepou prírodou je jedna zo scén, kedy by som bola vďačná za krídla a tú lietajúcu nádheru mohla prežiť na vlastnej koži. (08.01.2009)

Ak by som mal brat ohlad na vsetky aspekty filmu, a objektivne ich ohodnotit ako celok, pathviezdickove hodnotenie by som nedosiahol. Predsa len, film sa stale drzi v standartnych rozmedziach dramy a vela noveho nepriniesol. Co ma predsa len donutilo tu piatu hviezdicku dat je Ramon. Postava, vdaka ktorej som casto len bez dychu pozoroval obrazovku a hltal kazde jeho slovo, jeho emocie, sny, jeho tvar plnu zivota, jeho strach nahanajucu tuzbu po smrti. To je dovod, ktory z tohto filmu robi vynimocny zazitok. Preto, berte plne hodnotenie s rezervou a ak ste film este nevideli, pripravte sa na prijemnu dramu s niekolko dychberucimi okamihmi a Ramonom, ktory vas ocari. (13.01.2008)

Příběh o eutanásii, lásce, životě odvyprávěný přepestře: listování fotek připomíná Ramonovo mládí, Ramon z pozice pozorovatele jedoucího autem, snové vize se prolínají se skutečností (polibek s právničkou Julií). Autoři dokázali mistrně načasovat jednotlivé pasáže; náznakem v rychlejší klipové podobě odvyprávěli dění jednotlivých postav, naopak dokázali působivě natáhnout intimnější pasáže (Ramon - Julie, Ramon - Rose, Ramon - otec, Ramon - synovec, Ramon - švagrová, Ramon - bratr...) Ve vážně laděném snímku je dobře načasovaná i pasáž s knězem, která alespoň na chvilku odlehčí film. Prostředník běhající mezi Ramonem a knězem se fakt musel zapotit. Jenoznačný názor na eutanazii nemám, ale v příběhu jsem jednoznačně fandil Ramonovi. Byla to jeho volba.Zajímavý komentář:Radek99 (08.07.2008)

J. Bardem je v úlohe staršieho pána , ktorý ochrnul po skoku do vody veľmi presvedčivý. Zvlášť musím pochváliť maskérov, ktorí mu plešatú hlavu urobili tak dokonale, že je od pravej na nerozoznanie. Je to iba detail, ale faktu, že sa film odohráva 28 rokov „po“, veľmi pomáha. Film je prevažne konverzačný, ale nenudil som sa, pretože sa preberajú otázky života, smrti a eutanázie. Rovnako ako smútiaca rodina som mal pocit, že by mal ostať s nimi, zvlášť pre jeho bystrú myseľ a úsmev, ktorý občas vedel rozdať, i keď tvrdí, že je to v skutočnosti plač. Je ale väzňom svojho tela,nemá to jednoduché a preto som rešpektoval jeho rozhodnutie i film ako taký. 80%. .... (05.02.2012)

Nádhera. Filmy zobrazujúce osudy ľudí pripútaných na posteľné lôžko ('Le Scaphandre et le papillon') určite nie sú pre diváka psychicky ľahkou záležitosťou a tento príbeh vyrval a rozštiepil moje citové rozpoloženie do absolútnej prázdnoty a zároveň ma naplnil úžasnými pocitmi z dokonalosti filmu samotného. Alejandro Amenábar dokazuje, že sa vie pohybovať v každom žánrovom prostredí a ani skutočný príbeh s potrebou jemnosti spracovania a citlivej prípravy každého okamihu, mu nie je cudzí. Takisto aj Javier Bardem dokazuje hereckú excelentnosť tým, že oscarový výkon je možné predviesť s postavou, ktorá má úplne paralyzované telo a hýbať môže len hlavou. Každá minúta bola naplnená skvelým herectvom aj zo strany ostatných hercov, minúty ubiehali rýchlo pod vplyvom dokonalých dialógov a skvelej réžie. Na doplnenie obrazu o pocitoch podobne trpiacich ľudí a možnostiach asistovanej samovraždy odporúčam malý dokument 'The Suicide Tourist'. 95%. (22.07.2009)