Den díkůvzdání

Tak sa Patrick Dempsey z Vreskotu 3 po 23 rokoch „dočkal“ a... OK, spoilery, už som ticho. Deň vďakyvzdania je v istom ohľade výnimočný film. Jeho prvopočiatky sa začali písať v r. 2007, kedy vznikol pozoruhodný projekt Grindhouse: Planétu Teror natočil Robert Rodriguez a Auto zabijak jeho kamarát Quentin Tarantino. Pri tejto príležitosti bola natočená séria „brakových“ trailerov na neexistujúce horory. Napr. Rob Zombie natočil Werewolf Women of the S.S., Eli Roth Thanksgiving a (opäť) Rodriguez Machete. Publikum bolo z tejto „blbosti“ také odvarené, až sa začalo hovoriť, že viaceré trailery sa dočkajú reálnych celovečerákov. Machete to do úspešného konca dokopal „len“ po troch rokoch a nielenže v celovečernej verzii po Trejovom boku hrali Seagal a De Niro (!), ale následne sa dočkal ešte dvojky. To Rothov Thanksgiving toľko šťastia nemal: musel si počkať až 16 rokov. Čakal tak dlho, až finálny produkt vlastne ani nikoho nezaujímal. Trailer z r. 2007 vyzeral vizuálne mimoriadne špecificky. Bol to extrémne brakový trailer pôsobiaci enormne nízkorozpočtovým dojmom, oproti ktorému Texaský masaker motorovou pílou z r. 1974 vyzeral ako vysokorozpočtový mainstream pre malé deti. Kým Roth i temer dve desaťročia zostával na palube, cez zábradlie bol hodený (alebo sám skočil) trailerový šerif Michael Biehn. Nahradil ho spomínaný Dempsey. Hoc sa Eli nezaprie a je fakt brutálny (úvod, cirkulárka, trampolína), scenár je tuctový a nevtipný. Je to smutné, čakáte WTF a napokon je výsledkom úplne priemerný slasher. Obávam sa, že trailerové pozadie celého projektu je na ňom tým jediným skutočne aspoň trochu zaujímavým a originálnym. Inak scenár pozostáva zo samého klišé, postavy sú biedne a česť im zachraňujú síce len dvaja sympatickí herci, ale keďže sú Addison Rae a Dempsey na plátne často, relatívne to stačí. Prostredie „vďakyvzdaňovej“ Ameriky filmu prekvapivo nedodáva žiadnu unikátnu atmosféru (až na finále s morkou a pitím vína); obdobie Vianoc, prípadne Veľkej noci, je pre kinematografiu atmosférickejšie. O Halloweene nehovoriac. (22.02.2024)

Tenhle subžánr hororu už v dnešní době nemá moc úspěchu, pokud se nepřijde s originální myšlenkou nebo námětem, případně se známou postavou. Z krátké grindhouseovky Eliho Rotha se stal celovečerák a co v roce 2007 fungovalo jako jednohubka, v roce 2023 už šlape na půl plynu. Všehovšudy se dá ocenit jen atmosféra a způsob zabíjení, gore taky slušný v čele s praktickými efekty. Jinak je to průměrná naháněčka s twistem jak ze Scream. Úvodní scéna s Black friday v bílé historii je fajn. Lepší průměr. 3* a.k.a 60% (08.05.2024)

Docela mě překvapuje vřelé přijetí Thanksgivingu jak u obecenstva, tak zejména u kritiky, podle mne nijak zásadně nevybočuje z hororového slasherového průměru. Má to dvě velmi potěšující sekvence - úvodní masakr v obchoďáku a pak závěrečnou slavnostní večeři, jinak je to standard bez vlastního stylu, sympatických postav nebo nedejbože čímkoli zajímavého scénáře. Slasherem roku zůstává hravější Seminář. (23.12.2023)

Identitu vraha jsem začala tušit zhruba v polovině filmu a k žádnému zvratu nakonec k mému zklamání nedošlo. Hlavní hrdince jsem ale nepřála smrt (jak to u většiny současných hororů bývá) a některé vraždy i úvodní sekvence v samoobsluze byly natočeny velmi povedeně. Takže rozhodně lepší průměr, který můžu fanouškům žánru doporučit. Skoro 4*. (13.03.2024)

Americký tvorca prišiel s old school slasherom, ktorý dáva poctu špinavým béčkovým kúskom. Čiže na jednu stranu sme dostali šťavnaté vraždy s črevami, cirkulárkou i s trhaním hláv. Dokonca natočené pomocou praktických efektov, ktoré ma okamžite teleportovali do osemdesiatych rokov. Dokonca nám naservíroval jednu vyložene skvelú scénu s večerou, z ktorej by sa dali vyžmýkať gore hody, no pri nej padlo najhoršie rozhodnutie filmu a to, predčasne a hlavne nezmyselne ju ukončiť. Na druhú stranu bolo vo filme strašne veľa hlúpych a prázdnych postáv, to by až tak nevadilo, kebyže padajú ako hrušky, ale boli nezraniteľné, pre dej nepodstatné a tým pádom úplne zbytočné. Hodné až úplného vyškrtnutia zo scenára. Nerozumiem, prečo práve oni neprichádzajú o vnútornosti, ale náhodní ľudia na okraji príbehu, ktorí tam vôbec nemuseli byť. Hlavná postava bola tradične nezraniteľná a nedokázala si získať žiadne sympatie, čiže žiadne prekvapenie. Dielu sa musí uznať, že má napätie a drive, ale aj kopec nezmyselných a úplne náhodných scén, ktorých cieľom bolo, aby sa postavy, aj keď nelogicky, mohli zachrániť. Eli Roth dostal do kín slasherovú zábavu v štýle old school béčka, čo poteší fanúšikov žánru, no zároveň ju naplnil kopou zbytočných postáv. Občas ušla logika, inde zase fungovalo napätie a drive, ale v konečnom dôsledku nejde o nič prevratné a ani do topiek roka sa zrejme nezapíše. (28.11.2023)