Režie:
Štefan UherScénář:
Alfonz BednárKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Ján ZimmerHrají:
Hana Maciuchová, Alexander Brezina, František Bubík, Irma Bárdyová, Kamil Marek, Jozef Hodorovský, Tomás Tobák, Luisa Grossová, Albert AugustínyVOD (1)
Obsahy(1)
Příběh v dobové rekonstrukci období Slovenské republiky 1939-1945 je mnohovrstevnou metaforou konfliktu mocenských ambicí, nehumánních v dogmatické krajnosti, a životních filozofií, tlumočených přes hudbu. V soukolí sporu církevní (klášter) a světské vrchnosti (starosta, regenschórí a arizátor Bachňák) se octne polský zběh, varhanní virtuóz, ukrývající se v klášteře jako mnich Félix. Nevěří svatému poslání hudby v čase vraždění a není ochotný dát se zneužít pro zlo. Má jediné východisko: únik cestou, kterou přišel (lesem mezi minovými poli plnými mrtvol), nebo dobrovolnou smrt obětního beránka. Soulad myšlenky a tvaru odvoláváním se na harmonii vrcholných uměleckých děl výtvarných, architektonických (gotika levočského chrámu), hudebních (Bach) dosahuje Uher promyšlenou kompozicí záběrů, sekvencí a obrazů jako opakujících se protikladných motivů fugy, vždy s bohatší obsažností. Působivý souzvuk hudby a rytmu snímání v chrámu dynamizuje nápaditá kamera, zdůrazňující vertikální linie. Vznešená hudba, zvuk varhan v starém gotickém kostele, rytmus strmé chrámové klenby, vznosné linie starých obrazů a soch jsou měřítkem nízkých, hrubými pudy poháněných činů. První slovenský film, který ukazuje jinou než povstaleckou tvář tisovského Slovenska, první průlom do mlčení o křesťanské zbožnosti slovenského lidu, první slovenský film, v kterém bylo umění ohniskem dramatického konfliktu. (oficiální text distributora)
(více)Zajímavosti (20)
- Hana Maciuchová mluví slovensky sama. (hippyman)
- Hana Maciuchová dostala zánět okostice zrovna, když se měla natáčet svatba. Když jí zub vytrhli, natekla jí celá tvář. (hippyman)
- Varhaník Félix byl opravdový varhaník a neherec. (hippyman)
- Prvním impulsem pro obsazení Hany Maciuchové do filmu byla její fotografie v novinách. (hippyman)
- Vizualizácia diela je vzhľadom na Bednárov scenár protirečivá. Vo filmovom spracovaní fresky v dóme pretína necitlivo nainštalované elekrické vedenie, vrátane krabice so spínačom organa, čo má signalizovať barbarstvo voči interiéru sakrálneho priestoru. Bednár, naopak, poukazuje na nedôstojné zaobchádzanie s relikviami vo vnútri chrámu skrz hŕbu drevených vyrezávaných sôch, nahádzaných v debne, pričom svätí majú poodlamované nosy a prsty. Nejde o možnú hodnovernosť miesta a aktu poodlamovaných kostí svätých, ale o Uhrov odlišný postoj vnímania posvätného. Bednár vo svojom scenári popisuje interiér kláštorného kostola ako tuctový, Uher ho však vo filme predstavuje ako pôsobivý priestor stredovekej architektúry. (Biopler)
- Postava gvardiána v Bednárovom diele je novodobý farizej, smilniaci kňaz a prívrženec nacizmu. Je to na míle vzdialené postave z filmu, avšak Bednárom vykreslená podoba filmovej postavy by vo svojej dobe len ťažko prešla odporúčajúcim schválením. (Biopler)
- Scenár vykazuje isté analógie s Bednárovým knižným debutom "Sklený vrch". Bednárova autorská odvaha poskytnúť v polovici 50. rokov dielo pripomínajúce, že nielen utópia, ale aj krehké vnútro človeka, ľudské prežívanie sú dôležité, bola v rámci vtedajšej tendenčnosti odmietaná. Postava Nely čiastočne zdieľa osud Emy Klaasovej-Solanovej zo "Skleného vrchu". Srdce oboch žien patrí inému mužovi akému zákonite patria, alebo majú patriť, v prípade "Skleného vrchu" mŕtvemu, v prípade "Organa" nedobytnému rehoľníkovi. Smrť nachádzajú v mladom veku, vykreslenú ako náhodu, avšak je vyústením zrážky dvoch hodnôt. Otcovia oboch postáv sú zhodne malomestskí fašisti v časoch Slovenského štátu. (Biopler)
- V Bednárovej filmovej poviedke Felix po úteku z kláštora odchádza spolu so skrývanou židovskou dievčinou Klárou do hôr k partizánom, čo bola v roku 1963 zámienka ako ospravedlniť jeho azyl v kláštore či účasť na pobožnostiach. V ďalšej verzii scenára Felix v civilných šatách takisto uteká z mestečka smerom do hôr, teda iba v náznaku, pričom v publikovanom scenári sa už nevyskytuje ani tento náznak. Odchod k partizánom predstavoval akoby vstupenku, aby sa téma náboženstva, viery a cirkvi dostala od filmovej poviedky do štádia realizácie, aby film prešiel aj cez posudkovú komisiu. (Biopler)
- Vo filme sú vypustené takmer všetky scény zobrazujúce záchranu židovskej rodiny Steinovcov. V literárnom scenári sa ich ujme kostolník Majtanovský a jeho brat. Vo filme má miesto len kostolník a aj to len cez dve repliky. Početné obrazy presunu Židov od Bachňákovcov k Majtanovským, tajný nočný dovoz lekára k chorému Steinovi, úmrtie oboch starších Steinovcov či záverečný Klárin útek spolu s Felixom tvoria významovú paralelu umlčanej opozície mestečka voči predstaviteľom moci. Uher túto paralelu či ideologické zdôvodnenie možného partizánskeho podhubia vo filme nepoužil, lebo dramatické a významové rozpory objavil vo vnútri bednárovskej malomestskej elity a kléru, čo však zobrazil v zásadne inej rozdielnosti. (Biopler)
- V scenári možno nájsť autobiografické prvky. Bednár počas Slovenského štátu učil, rovnako ako Nelin otec, v Bardejove. V tomto meste Bednár spoznal židovskú rodinu a ich mladú a peknú Edelu, ktorá bola neskôr zabitá. Ukrývaná a nešťastnou náhodou zastrelená Edela mu poslúžila pre vykreslenie postáv Nely aj Kláry. (Biopler)
- Premiéra filmu bola 23.1.1965 v bratislavskom kine Hviezda. (Raccoon.city)
- Pracovný názov filmu bol Nemé klávesy. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Na začiatku sedemdesiatych rokov komisia pre schvaľovanie filmov do kín zaradila Organ medzi zakázané diela, do distribúcie bol opäť vrátený až v roku 1987. (Raccoon.city)
- V roku 1988 získal film 2. miesto v ankete desiatich kritikov "Desať naj" vyhlásenej Literárnym týždenníkom. (Raccoon.city)
- Film sa natáčal v lokalitách Bardejov, Jasov, Jindřichův Hradec a Levoča. (Raccoon.city)
- Organ získal medzinárodnú prestíž Osobitnou cenou poroty na filmovom festivale v Lorne, čo bolo dovtedy najvyššie ocenenie pre slovenský hraný film. Napriek tomu ho v 70. rokoch zaradili medzi zakázané filmy. (mi_X_o)