Smoke

(Minikino kavárna Ostrava, 16/06/11) Repríza po více než deseti letech opět neomylně doručila totéž, co tehdy .. neopakovatelnou zabydlenou atmosféru, pohodu, trochu dojetí .. a chuť na dobré cigarillo. Přemítání nad Augieho nádherným foto projektem je moment, kterého bych si potřeboval sem tam znovu šluknout, ať nezapomínám čas od času zpomalit a nenechat si den splynout s ostatními do jedné šedivé a neprožité mlhy. (17.06.2011)

Nekouřím a snad nikdy jsem neměl v ústech cigaretu (byť jen nezapálenou), ale překážkou k zalíbení v tomto filmu to vůbec neznamená. Smoke nabízí sled navazujících „kapitol“ ze života několika obyčejných postav trávicích čas u jedné trafiky (a pár dalších lidí kolem nich) a evokuje mi (kratší) televizní seriál na pokračování, v němž si vás možná na první dobrou nezíská úplně každá z postav, ale časem s vyvíjením a propojením příběhů zjistíte, že vás stejně začne zajímat osud většiny z nich a sleduje se to najednou úplně samo... a vděčíte za to scénáři i nezapomenutelným hereckým výkonům. Hodně mě v postavě zádumčivého, nevyrovnaného spisovatele bavil William Hurt, který se už blýskl úvodním zasvěceným vyprávěním o kouření a případné váze kouřu. Na poslední chvíli jsem si ale v závěrečné epizodě díky vyprávění rodinné vánoční povídky stihl plně oblíbit i Harveye Keitela se zálibou ve fotoaparátech. To prosté nalezení stejné vlny v závěrečném dialogu obou chlápků za stolem, ze srdce a čisté úpřimnosti, vytvořilo pro mě první ze dvou nejsilnějších momentů filmu – s nasledujícím černobílým ztvárněním oné povídky, za doprovodu skvělé písně Toma Waitse, pak záhy přišel i ten druhý. [80%] (12.05.2024)

Film, ktorému sa darí zachytiť kúzlo všednosti, moment, v ktorom sa z úžasného stáva všedné, a zo všedného úžasné. Okrem toho fascinujúca tabaková lobby, ktorá nič neskrýva a cpe sa vám priamo medzi oči, a aj tak jej to žeriete a tvárite sa, že to tak vlastne nie je. Parádne obsadenie (Harvey Keitel podľa očakávania najlepší) v absolútne nedejovom filme, ktorý je priezračným synonymom civilnej snímky. Keitelove rozprávanie o fotografiách a jeho záverečný príbeh o fotoaparáte sú najlepšou a najkrajšou časťou filmu. 100% (10.02.2014)

V akomsi cigaretovom dyme sa postupne odvíjali i akési [mini]príbehy, ktoré nakoniec vyústili do jednoliateho príbehu, resp. celku, pričom ich spoločným menovateľom bola Auggieho brooklynská trafika, odkiaľ v podstate pramenila ústredná línia udalostí a vzťahov, vrátane akéhosi nostalgického pohľadu na niekdajšie "Svetové obchodné centrum," trblietajúce sa v pozadí, pod ktorým akurátne prechádzala vlaková súprava počas zamračenej oblohy; obrázok ako vystrihnutý z klasických titulov - Jasudžiróa Ozuoa; teraz azda narážam najmä i na to, že ani tento ponúkajúci sa príklad, sa absolútne nikam extra neponáhľal, úplne pomaličky plynul, ako keď sa vskutku práve odvíja i normálny cyklus života z nadhľadu zorného pola naprosto [ne]obyčajného človeka, tak vtedy presne v podobnom duchu, následne vitajte i v spoločnosti ďalších, obdobne zmýšľajúcich postáv, ktoré sa objavovali vedľa ústredného protagonistu v podaní vynikajúceho amerického predstaviteľa Harveyho Keitela, ktorý určoval hlavný prím naprieč príslušným dianím, plným nepredvídateľných stretnutí v samotnej nadväznosti na miestami pomerne dosť krkolomné situácie, hraničiace i s čoraz intenzívnejším dôrazom na pole pôsobnosti, v ktorom sa mimochodom ocitali niektoré z kľúčových postáv, čo dokonca zaváňalo akýmsi adrenalínovým pocitom zo strany diváka, ako sa vlastne napokon vykryštalizuje vzniknutá situácia, vyznačujúca sa nejasným výsledkom. • Sympatický titul sa vyznačoval akousi dialógovou smršťou, na čo sa treba určite dopredu pripraviť, ale nie zase v takom neúnosnom pomere, ako by sa mohlo sprvoti zdať; najskôr je potreba byť čo najviac pozorným k jednotlivým replikovým pasážam, vzťahujúcich sa na prichádzajúce a odchádzajúce postavy, tak akonáhle si toto vsugerujte do svojej mysle, začnete pociťovať akýsi balzam na duši, čo doslova vyvieralo z tohto príjemného filmového nezávislého diela, aké sa už v súčasnosti vôbec ani nenakrúcajú, o to viac je potrebné si ich vážiť! ← zbytočne sa naďalej rozpisovať → stačí raz vidieť, aby som si vytvoril ucelený obraz, čo sa mi zrejme tentoraz našťastie znovu podarilo. ODPORÚČAM každému vnímavému divákovi. PS: Neodchádzajte od filmu hneď so záverečnými titulkami, keďže sa ešte vynoril doplňujúci a vysvetľujúci, čiernobiely e p i l ó g, ktorý ma akosi zvlášť zahrial pri srdiečku. (17.06.2024)

Konečně! Po dlouhé době opět film, který mě totálně dostal...Název Smoke se k filmu vyloženě hodí - pohodová klidná podívaná, žádná akce, nic se nepřehání, všechno v pohodě šlape (a taky vůbec nenudí!), všechno prostě přesně jede tak jak má a když už si myslíte, že jste s filmem absolutně spokojení, tak vás totálně odrovná nezjlatějším hřebem v podobě Vánočního Auggieho příběhu...dokonalost a Keitel je fakt třída až za hrob...smekam (01.05.2009)