Utajený

Len jedno je isté...že na Caché nikto len tak ľahko nezabudne! To všetko ostatné môže byť predmetom diskusií a mnohonásobných výkladov...najskôr ma Haneke záverom dokonale nasral, aby som si potom povedal "a prečo vlastne? Nechcel režisér presne toto?!"...Každopádne film má skvelú atmosféru, priam majstrovsky pracuje s dynamikou, chvíľami šokuje (pri jednej scéne určite) a udržuje neustálu auru tajomnosti a napätia, hoci sa "v podstate" nič nedeje. Veľká časť je na divákovi, aby si interpretoval dej a konanie postáv, aj to čo zdanlivo nie je podstatné (napr. čo sa zrazu stalo s mladým Pierrotom??? Prečo tak reagoval? Je to podstatné?). Filmu pomáhajú aj herecké výkony, predovšetkým fantastický Auteuil, Binoche je sázka na istotu. Názov filmu dokonale vystihuje jeho podstatu a neuchopiteľnosť...Každopádne treba vidieť a určite nie jeden krát! (21.09.2008)

Na základných školách, konkrétne - už do 8. ročníkov by som normálne zaviedol na občianskych náukach, povinný predmet, aby hlúpi žiaci pozerali filmy rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho, a vtedy by zistili, ako hlboko sa zo dňa na deň, hlbšie a hlbšie prepadajú vo svojich primitívnych, materiálnych, úbohých životoch. Na príčine tomu, je bohužiaľ, viacero faktorov, ktoré len podtrhujú samotnú náladu súčasnej spoločnosti. Som si 100 % istý, že mojej požiadavke, toto jednoduché školstvo - nikdy nevyhovie, lebo snímky tohto režiséra, sú oveľa, ale oveľa ťažšie stráviteľnejšie, ako kúpená desiata v bufete s rýchlym občerstvením, a takto sú postupne riadne otupení. Som normálne nadšený, že som sa podujal na to, aby som videl všetky snímky Michaela Hanekeho, a toto je už dvanásty z trinástich, ktoré za svoj umelecký život, nakrútil. Pojednáva o rodine Laurentovcov, ktorých sleduje ANONYM, čo nakrúca ich dom, a záznamy posiela na videokazetách na ich trvalú adresu, a postupom času, to nebude iba na toto miesto. Georges i Anna, sú si jednak rovnomerní, alebo sú si kariérne vyrovnaní, obidvaja sú dosť úspešní vo svojich profesiách. Majú tiež syna Pierrota, ktorý ale nie je úplne vyrovnaný. Čím dlhšie budú chodiť domov kazety, tým viac sa bude zhmotňovať nepríjemná atmosféra, ktorá nebude brať na nikoho ohľad, a to najmä, keď sa Georges zavŕta do svojej minulosti, a niekoho tam nájde... Opäť sa pozerám na snímok, v ktorom sa odhalí práva podstata ľudskej osobnosti. Naprosto strhujúci sú dvaja renomovaní Francúzi ( Dano sa narodil v Alžíre ), ktorí taktiež čosi dokázali. Daniel aj Juliette sú strašne nepokojní, o to sú viac autentickejší, reálnejší, skutočnejší, priamejší. Inak, na Binoche sa vždy rád pozriem, kochám sa ňou kedykoľvek, keď sa dá. Rakúsky psychiater nakrútil chirurgicky presný film, ako facka na ksichte ! (29.10.2017)

Takhle vypadá originální, napínavý drama. Skoro všechno je v tomhle filmu jinak, než byste čekali - Michael Haneke je skvělý hlavně proto, že se nebojí riskovat. V tom je o míle napřed oproti většině ostatních současných režisérů. Pokud u filmových tvůrců oceňujete právě tuhle vlastnost, film vám vřele doporučuju. Jestli radši sázíte na jistotu, bude to pro vás asi zklamání. (24.11.2006)

Predstavte si že vo finále MS vo futbale Váš obľúbený hráč pätnásť minút majstrovsky kľučkuje pomedzi protivníkovu obranu a keď sa konečne dostane pred prázdnu bránu namiesto istého gólu to naschvál odpáli do publika alebo v tom lepšom prípade sa lopta pred kopom vyparí do vzduchu. Presne v takomto rozpoložení som sa nachádzal po skončení Caché. Nechcem film myšlienkovo interpretovať , lebo nechcem ísť cestou väčšiny ext. recenzií, ktoré sú IMHO ukážkovým príkladom slova "nadinterpretácia". V podstate sú na Caché možné dva pohľady. Po prvé, ide o majstrovskú hru s divákom ktorej cieľom je samotná manipulácia s ním a nič iné za tým netreba hľadať, alebo po druhé film má mať hlbší zmysel a snaži sa nám nejakú tú myšlienku predsa sprostredkovať. Ak sa ako divák prikloním k prvej možnosti, film z toho vyjde ako formálne slušné dielo na jedno pozretie, absentujúce nejaké myšlienkové posolstvo. Ak sa prikloním k druhej možnosti , musel by som bohužiaľ Caché poslať do odpadu, pretože tu Caché zlyháva na celej čiare, aspoň v mojom prípade. Hanekeho posledný film je skrátka typickým príkladom európskeho intelektuálneho filmu točeného pre filmových vedcov, ktorí sa budú cele hodiny baviť jeho rozborom a hľadať všetky možné i nemožné významy. Objektívne nehodnotiteľný film, subjektívne v škále od odpadu po 4/10. (21.04.2006)

Podobně jako v pozdější mistrovské Bílé stuze zkoumá Haneke především lidskou podstatu, postupným zvyšováním psychického nátlaku se dociluje odhazování společenských masek, což očišťuje nánosy kultury až na samu dřeň zvířecího v nás. Vítězí pudy a elementární emoce, agrese maskuje strach a podvědomí přebírá vládu nad člověkem a žene ho do krajnosti. Podstata zbavená nánosu ,,superega", toho kulturního v nás, to je modelově především dítě. Haneke pak logicky musí pracovat především s dětskými hrdiny, v Bílé stuze tak přebírají rozhodující podíl a jsou hybateli děje a meritem věci, v Utajeném je důležitá ona dětská fáze běhu života člověka, která determinuje později prožívané. Jistě zajímavý je filosofický rozměr hry s divákem, z principu samého samozřejmě zcela pochopitelný, ale dle mého diváckého cítění trochu nadbytečný prvek, ten statický záběr na dům mi už byl až protivný. Hanekemu coby režisérovi i scénáristovi rozhodně nelze upřít originalitu, na ten podprahový pocit neklidu by si mohl téměř nechat udělat copyright, stále dokola narušuje klasickou strukturu vyprávění a záměrně znejisťuje i diváka. Hlavně ale mluví o skutečně zásadních věcech. ,,Vina se zapomíná snadněji než ponížení." (26.03.2012)