Jánošík

První natočený Jánošík, který vyšel ve dvou provedeních, Československo a USA. Dochovala se však pouze ta USA verze. Můj také první viděný Jánošík, jehož legenda daleko předchází jakékoliv filmové zpracování. Tato prvotina byla docela slušně udělaná a asi i k ní budou často pozdější kousky přirovnávány. (14.03.2010)

Tak už sa mi podarilo vidieť všetky filmy (až na najnovší doposiaľ nedokončený) o našom najslávnejšom zbojníkovi a národnom hrdinovi. A aj keď ja tieto nemé filmy obzvlášť nevyhladávam, prvú verziu považujem za jednu z najlepším - vôbec nie len preto, že sa jedná o prvý slovenský film. Keď sa vezme v úvahu, že Siakeľ, herci a asi ani väčšina štábu dovtedy nemala s týmto médiom žiadne skúsenosti, výsledok priam berie dych. A nielen preto - na rok svojho vzniku je film veľmi dobre odvedený aj po technickej stránke, dokonca sa dá povedať, že niektoré fotografie, ktoré nahradili pôvodnú zničenú verziu mu dodávajú väčšiu dynamiku. Samotné spracovanie Jánošíkových osudov je už predsa len trocha naivné (napr. Jánošík je za kapitána družiny len-tak vyhlásený prakticky v jednom zábere). Taktiež ako tu už bolo spomenuté, Pištek sa do úlohy veľmi nehodí. Jednak fyziomonicky a potom svojou uhľadenosťou by sa skôr hodil do postavy nejakého grófa. Jednou z najlepších postáv, alebo takou s najvymakanejšími grimasami je tak postava zlého grófa Šándora. Rekonštrukcia filmu z roku 1975 pridala aj niekoľko zvukov, predovšetkým predmetov, čo však film trocha uberá o jeho nemé čaro. Niekoľko výhrad, ktoré som tu popísal sa ale dá ospravedlniť predovšetkým ak sa vezme v úvahu práve rok vzniku. (02.12.2008)

Jánošík ako Slovenský národný hrdina je podľa môjho názoru téma, ktorá je pre Slovákov nevyčerpateľná a ktorá sa bude dokým bude Slovensko Slovenskom na filmovom poli využívať v snahe dosiahnúť čo možno najreálnejší a najepickejší obraz tejto legendy. Prvý celovečerný slovenský film sa zaoberá práve týmto hrdinom. Jánošík sa vracia domov, vidí neprávosť páchanú na svojej rodine a svojich priateľoch, takže sa vzdá cesty celibátu a vydá sa na cestu zbojníka. Ľudia ho majú radí, lebo im pomáha. Vysokopostavený páni sú naštvaný, lebo ich okráda. Nakoniec ho chytia a on odvisne za rebro. Siakeľovi nemožno uprieť prvenstvo a ani spôsob ako sa z látkou popasoval. Aj keď film v súčastnosti pôsobí zastaralo a pre súčasného diváka sa tam nenachádza ani jedna pamätná alebo veľká scéna hodná zapamätania, je to film, ktorý má svoje tempo a aj svoju atmosféru - ku ktorej mu dopomáha prostredie stredného slovenska s malebnými dedinkami. Ku koncu film naberie na tempe a odflákne celý záver, vďaka čomu sa nemôže zjaviť katarzia ani napätie, čo považujem za najväčšiu chybu tohto filmu. Inak je to jednoducho nemý film z 1921. (13.10.2011)

Úplne prvý film o Jánošíkovi v nemom podaní, dnes už má rovných 100 rokov. Honorár Theodora Pišteka bolo vtedy 15 000 Kčs mesačne, čo bola obrovská suma, nakoľko priemerný plat bol cca 1000. Užitočný odkaz k filmu: http://janosik.terchova-info.sk/janosik-1921/ (03.03.2021)

Slušné dielko, ktoré mohlo byť smelo konfrontované s celosvetovou tvorbou. Samozrejme, nejde si nevšimnúť literárne vyznenie postáv či divadelný scenár, ale keďže ide o našinskú prvotinu, ktorá nastavila zrkadlo pre celý rad dejových postupov i dnes pôsobí kvalitnejšie než väčšina zidealizovaných báchoriek, dá sa toto všetko odpustiť. A mohol Siakeľ tušiť, že v našej krajine, kde natočiť kvalitný film (hoc obyčajný film) trvá roky (skrátka dlho a vo veľmi malých množstvách) bude práve jánošíkovská adaptácia tak prejánošíkovaná? (18.04.2014)