Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Keď sa Jaroslav Siakeľ roku 1921 rozhodol urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, mal dve kamery, tretinu scenára, hlavného predstaviteľa bez profesionálnych filmových skúseností a herečku, ktorá predtým nikdy nevidela film. Plány na nakrútenie začali v Chicagu, kam sa Siakeľ vysťahoval pred I. svetovou vojnou. Tesne po vojne ho poverila skupina Slovákov žijúcich v USA, aby s bratom Danielom urobili film, ktorý by zobrazil hrdinské epizódy z Jánošíkovho života.
Pre nakrúcanie si vybrali exteriéry v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Kaštiele i domy so slamennými strechami, kone a koče, roľníci i bývalí aristokrati všetko vyzeralo ako pred storočiami. Hlavného predstaviteľa vybrali na základe fyzických dispozícií. Bohužiaľ, vôbec nevedel hrať. Preto Siakeľ sám vybral nového herca, ktorým bol už vtedy známy divadelný herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme.
Spočiatku film patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby, ale záujem sa postupne stratil. Ostal majetkom producenta Jána Závodného amerického Slováka, rodáka z Brezovej pod Bradlom. Pre americké publikum bol film nepoužiteľný, lebo mal slovenské titulky a na anglické peniaze neostali. Napokon ho Závodný uložil do garáže, kde čakal na svoje znovuobjavenie celé desaťročia. Keď Ján Závodný dostal list od Slovenského filmového ústavu, osobne ho ako 80 ročný priniesol na Slovensko. na filme spoluúčinkovali obyvatelia Blatnice a Šútova. Autorom scenára a režisérom filmovej rekonštrukcie bol v roku 1975 Ivan Rumanovský. Televízne vysielacie práva vlastní STV. (oficiální text distributora)

(více)

Zajímavosti (42)

  • Film byl dlouho pokládán za ztracený. Až producent snímku Ján Závodný věnoval v roce 1970 Slovenskému filmovému ústavu dochovanou kopii, kterou dlouhé roky opatroval ve své garáži v Chicagu. (ČSFD)
  • V polovině 70. let byl film rekonstruován, chybějící pasáže byly nahrazeny sledem fotografií, byla přidána hudba i ruchy. (zdroj www.kinobox.cz) (darek kartac)
  • Exteriéry se točily na Slovensku, interiéry v pražském ateliéru A-B. (contrastic)
  • Tvůrci natočili dvě verze. Verze určená pro Ameriku končí happyendem. (contrastic)
  • U zrodu filmu stála slovensko-americká společnost Tatrafilm se sídlem v Chicagu. (contrastic)
  • Mária Fábryová (Anička) pochádzala zo šľachtického rodu a ovládala štyri jazyky. Avšak nevedela prať na potoku, ani okopávať zemiaky, čo sa musela v záujme vierohodnosti postavy najskôr naučiť. (Raccoon.city)
  • Mária Fábryová (Anička) hrávala ochotnícke divadlo v Prešove, Košiciach a v Martine. Jej fotografia z Urbánkovej hry Rozmarín, ktorú poslala strýkovi do Ameriky, sa dostala do rúk režiséra Jaroslava Siakeľa. Natoľko ho zaujala, že si ju vybral za hlavnú ženskú predstaviteľku svojho pripravovaného filmu. (Raccoon.city)
  • Veľa hercov aj členov výrobného štábu stvárnilo kvôli úspore vo filme viac postáv. Theodor Pištěk hral Jura Jánošíka aj návštevníka salaša, Mária Fábryová  Aničku a návštevníčku salaša, Karel Schleichert otca Jura Jánošíka a hôrneho chlapca, Ján Závodný (producent filmu) si zahral aj krčmára, Jozef Fábry (vedúci výpravy) si zahral hôrneho chlapca, František Horlivý, ktorý mal na starosti kostýmy aj druhú réžiu, si zahral úlohu farára. (Raccoon.city)
  • Filmová hudba znie prakticky od prvej minúty filmu do poslednej, ale prvý zvuk vyjadrujúci synchrónny vzťah medzi zvukom o obrazom počujeme až po niekoľkých minútach. Aj dlho potom doznieva osamotený. Keď napríklad Anička (Mária Fábryová) zhodí vojaka do vody, čľapot, ktorý je jedným z mála synchrónnych zvukov filmu, diváka až prekvapí. (Raccoon.city)
  • V humorných epizódach je vo filme možné vypozorovať aj vplyvy amerického westernu (napríklad scéna, kde Jánošík prestrelí drôt, na ktorom visí pandúr Pišta). (Raccoon.city)
  • Jánošík je jedným z prvých ozvučených filmov, ale aj tak nesie isté stopy nemého filmu. Najvýraznejšou z nich je používanie prehnanej gestikulácie k vyjadreniu pocitov, konania a prežívania skutočnosti. Gestami hrajú intenzívne všetci herci a ich vyjadrenie miestami nadobúda až komický rozmer, a to aj v tragických scénach. (Raccoon.city)
  • Cisárskych vojakov si zahrala Jednotka dôstojníckej školy v Žiline a vojaci četníckej posádky z Hornej Štubne. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
  • Pri reštaurovaní museli použiť trikovú kopírku. Pôvodná obrazová rýchlosť bola 16 obrázkov za sekundu a museli ho prispôsobiť na 26 obrázkov. Reštaurátori zasiahli aj do titulkov, pretože boli nespisové, gramaticky nesprávne a pre malú čitateľnosť na obrazovke neprijateľné. (Zdroj: sector.sk) (Raccoon.city)
  • O zachovanej kópii sa filmový svet dozvedel už v roku 1964, keď na Slovensko zavítala najmladšia sestra Jána Závodného, Alžbeta. (Zdroj: sector.sk) (Raccoon.city)
  • Mária Fábryová pred natáčaním skončila cirkevnú školu v Prešove, avšak rodičia usúdili, že úloha Aničky je jej vlasteneckou povinnosťou. (Zdroj: sector.sk) (Raccoon.city)
  • Jednotlivé zábery sa inscenovali dvakrát, vždy pre každú kameru osobitne. Tak vznikli dve odlišné verzie, ktoré strihali iní strihači. (Zdroj: sector.sk) (Raccoon.city)
  • Pôvodné koče, štvorzáprah a batožinu mal štáb zapožičanú od grófa Révaya z Turčianskej Štiavničky. (Zdroj: sector.sk) (Raccoon.city)
  • V Chicagu film premietali s hudobným sprievodom, s hudbou, ktorú skomponovali Vladimír Gustáv Šaško a Samuel Fajnor. Neskôr bol dodatočne ozvučený hudbou Jozefa Malovca. (Raccoon.city)
  • Ešte pred slávnostnou premiérou bol film začiatkom novembra premietnutý pre štáb a spolupracovníkov v kine Omnia vo Vrútkach. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama