Souboj cti

Jak se pozná strašný (bojový) film? Režíruje ho Van Damme a Roger Moore v něm dělá úchylně hloupé vtipy. Ne, tak, popravdě řečeno, prvních dvacet minut se mi strašně líbilo. Až jsem si říkal: Sakra, je toto možné? Bohužel, pak se film proměnil v natahovanou konverzační slátaninu a ke konci filmu se rádoby "bojovalo". A ty boje byly v tomto snímku prakticky nejhorší. Ano, jeden člověk zastupující celou Afriku. Nejlepší bojovník, který je malý jako desetileté dítě, už nevim z jaké země, bojuje támhle proti sumu (strašně vyrovnané a moudré). A ta režie. To je ovšem vrchol. Úplně vidim ty pokyny režiséra Van Damma: Ano, a ty teď kývni - krása. A vy, vy se na sebe teď hezky podívejte. A ty se zle zatvař, aby se diváci trochu báli. Pak samozřejmě tolik střihu. Přišlo mi, že i ty nejjednodušší scény v sobě měly 10 střihů. Což je samo o sobě umění. Kdo tohle dokáže ? :D No nic, dávám tak 1,2 hvězdičky za prvních 20 minut a za to, že je Van Damme v podstatě můj oblíbenec. A vlastně, takový dodatek. Vzpomněl jsem si, že tam bylo strašně moc stereotypů: Např. Skot v sukni - ano ten byl perfektní. V takové sukni se bojuje přece nejlépe. A bylo toho víc. A v takových momentech jsem se vždy fakt smál. :-) (28.10.2009)

Neveril by som, že aj arénovka sa dá zmršiť, ale Van Damme nemá ako režisér ani tú štipku talentu, ktorú má ako herec. Súboje, ktoré tvoria základ filmu, sú strašne sterilné a často sa skončia skôr než začnú. Nefunkčné spomaľovačky tej trápnosti už len nasadzujú korunu. Hlavný záporák je tupá hora mäsa, ostatní bojovníci sú šablónovité národné karikatúry (Škót bojuje s kiltom, Japonec sa snaží vyhrať so sumom!). A ešte horšie to dopadá, keď postavy prestanú bojovať a otvoria ústa. Ako jediné pozitívum vidím snáď len to, že film je aspoň celkom prehľadne natočený, inak už fakt neviem čo vyzdvihnúť. 2+/10 (19.12.2014)

V r. 1996 na tom bola Van Dammeho kariéra tak, že striedavo oblačno, striedavo slnečno. Mal na konte kultovky Živý terč, Karate Tiger, Kickboxer, Dvojitý zásah a Univerzálny vojak. Ani v jednej z nich nekopal takú vysokú ligu, ako Arnold v T2, alebo Sly v Rambovi 2, ale boli to známe, tu viac, tu menej komerčne úspešné tituly. Tempo každopádne predsa len postupne ochabovalo a začali pribúdať pofidérne kusy a prepadáky (ignorovaný Street Fighter, prehliadnutý pokus o dramatické herectvo v Niet úniku). A tak si (dva roky po Seagalovom režijnom debute Aljaška v plameňoch) povedal, že je načase skúsiť... režijne debutovať. Na tento akt násilia zlanáril producenta Moshea Diamanta, ktorý mu v minulosti viacnásobne kryl chrbát na skoro-hitoch Timecop a Náhla smrť. Tipujem, že Diamantovi sa do toho veľmi nechcelo, no JCVD mu na oplátku možno sľúbil nejaký „klasickejší“ akčniak, napr. Maximálne riziko, ktoré mimochodom vzniklo v rovnakom roku, ako Súboj cti. Výsledok? Nuž, hoci už Aljaška v plameňoch nebola žiadny zázrak, oproti Súboju cti je to veľkofilm. Pritom ani Súboj cti nie je podvyživený. Retro americký úvod s gangstermi a New Yorkom, more, ostrovy, pláže, loď, slony, putovanie divokou džungľou, exotické mestá na druhej strane sveta a nakoniec - veľké bojové finále. Vlastne je prekvapivé, že to stálo iba 30 miliónov. Van Damme si dokázal zaobstarať dobrého kameramana a slušného hudobného skladateľa. Páni tomu dodávajú ako-takú opulentnosť. Bohužiaľ, celé je to veľmi matné, nemastné, neslané. Keď som to videl prvý raz ešte v 90. rokoch, tak veľké sklamanie, ale po desaťročiach to predsa len relatívne získalo na kvalite. Taká bojová oddychovka s pár pokusmi o humor a nekrvavou, zato početnou akciou. Tá sa však zbytočne drží pri zemi a naozaj je v prvom rade tým, čím aj mala byť: prehliadkou bojových štýlov a umení a nie „klasickou“ filmovou akciou, ktorá si kladie za úlohu diváka strhnúť a pobaviť. Troška smutne už v dobe premiéry pôsobilo, ako sa chválil tým, že sa mu do filmu podarilo dostať Rogera Moorea. Pritom o Moorea, s prepáčením, mimo úlohy Bonda nezakopol ani pes. Ďalším bizarným kastingovým zjavom bol James Remar, ktorý sa v živote najviac preslávil tým, že prišiel o rolu Hicksa vo Votrelcoch. Diváci nadšení neboli, ale svet zažil už väčšie prepadáky (celosvetová tržba 57 miliónov dolárov). (06.03.2020)

Pěkná hudba, pěknej příběh. Kvalitní souboje - to se mi na filmu líbí nejvíc. Připomíná mi to Kickboxera a Krvavý sport. Ale chybí trošku něco k tomu. Roger Moore mi moc nesedl ve filmu. Jinač mě celkem nic nevadilo ve filmu, režii zvládnul výborně Van Damme, ale přeci tomu filmu něco chybí, abych dal plné hodnocení. Takhle ja to na skvělých 88% = **** (25.09.2012)

Van Damme sa po rokoch rozhodol zase vrátiť k subžánru, ktorý ho najviac preslávil, k arénovkám, dokonca pod vlastnou režijnou taktovkou, ale doba sa zmenila a tak aj jej štýl je dosť odlišný, film pôsobí podstatne ambicióznejšie a výpravnejšie, než je v tomto subžánri zvykom a síce sa z toho stále dalo vyťažiť aj viac, ale aj tak to zvládol viac, než so cťou. Na arénovku si síce treba počkať až do druhej polovice, ale s tým nemám ani najmenší problém, prvá polovica je až prekvapivo zaujímavý výpravný dobrodružný film s dobovou atmosférou a s rozmanitými scénami v atraktívnych lokáciách, kedy dostane Van Damme dostatok priestoru, aby si k nemu divák vytvoril vzťah, takže tu nie je rozhodne len taký obyčajný bojovník, ako vo svojich prvých arénovkách. A v druhej polovici je to už žánrová klasika, ktorá síce mohla byť zvládnutá aj lepšie, ale aj tento turnaj má niečo do seba a bavil som sa dobre. Ale chcelo by to lepšie zvládnutú chémiu medzi postavami, či už kladnými alebo aj zápornými, aby som sa mohol tešiť na ich spoločný duel, toto tu vôbec nefunguje. Inak s obsadením nemám väčší problém, Jean-Claude Van Damme ma tu bavil, prvú polovicu je to veľký sympaťák a v druhej už tradičný bojovník, ktorý má stále čo predviesť, zaujímavú postavu má aj Roger Moore, ako jeho nový priateľ, ale keď mu už začne ísť len o krádež, tak ma prestal zaujímať, k tomu viacero sympatických vedľajších postáv a ani hlavný záporák Abdel Qissi nie je zlý, len nie je dostatočne nepríjemný, aby som si mohol užiť jeho prehru. Po akčnej stránke nie som sklamaný, ale aj tak sa neubránim čiastočne rozporuplným pocitom. V prvej polovici je akcia skôr dobrodružne ladená a súboje sú príliš krátke, aby sa dali označiť za plnohodnotné, tie dostanú priestor až v druhej polovici, ale dali sa podať aj lepšie. Je ich tu plno, choreograficky nie sú najhoršie, viacero talentovaných bojovníkov dostane možnosť sa predviesť a ani vizuálne s nimi až na tie trhané spomaľovačky nemám problém, ale zdali sa mi príliš rýchle, pričom aj nasledujú zbytočne rýchlo po sebe, pôsobia dosť jednotvárne, chýba im potrebná gradácia a bojovníci často vydržia príliš málo. Aj takto sa na tie súboje pozerá celkom dobre, ale ani jeden ma výraznejšie neupútal, aby som ho mohol pochváliť aj samostatne. A finálny súboj je dosť sklamaním, neviem, prečo ho pojali práve takto. Režijne a technicky môžem film takmer len chváliť, tu Van Damme odviedol dobrú prácu, ale tá arénová fáza mohla byť viac v štýle jeho Krvavého športu. A celkom sa mi páčila aj hudba. Takže Van Dammove predchádzajúce arénovky pozerávam radšej, ale aj Súboj cti mám celkom rád, je to jednoducho jeden z tých mnohých dobrých Van Dammových filmov, ktoré sa dajú pozrieť aj viackrát. 74% (04.04.2007)