Nenávist 2

No fuj! Tohle zase byla síla. Další z řady asijskýcho hororů, co mě prostě dostal. Triky sice nejsou úplně bez chyby, ale to nejdůležitější je, že fungují! Atmosféra je hustá, že by se dala krájet a nestvůra je správně nestvůrná. Výsledek trochu sráží fakt, že takovýchto hororů je již přeci jen hodně... (17.03.2008)

Podobné jako jednička. Opět děsivá atmosféra, které dominují bílí a zkrvavení duchové. Některé scény dokáží opravdu vyděsit na 100%. Děj je podařený a druhý příběh byl naprosto famózní. Jako celek to taky působí dobře, sice trochu složitě, ale postupem času to do sebe zapadne. Nějaké vysvětlení toho všeho kolem "Nenávisti Ju-on" se ale nedostavilo. No, třeba bude ještě další díl. Dobrý horor! 75% (03.03.2010)

Jednička byla skvělá, i když originalita byla "na hraně" (přiznejme si, že japonský horory jsou si v poslední době dost podobný). Ale dvojka už je absolutní kaše všech prvků z prvního dílu. Nemá to hlavu patu a měla jsem pocit, že ani žádný děj. Ale musím přiznat, že se prostě u filmů tohoto typu bojim :o) za ten strach děkuju dvěma hvězdičkama. (31.10.2005)

Páčilo sa mi to. S počiatku to vyzerá dosť priemerne, ale postupne sa film zlepšuje. Celá séria Ju-on je guláš a ja som zatiaľ videl akurát obe americké verzie. Grudge sa mi páčil, G2 ma sklamal (imho úplne iný film ako tento). Ju-on: The Grudge 2 je niekde medzi tým. Už nešokuje, no niektoré nápady sú skvelé... (06.03.2007)

...stále celkom fajn!(08.07.2005) ----- Po viac ako roku som sa rozhodol hodiť tu svoj starší text (poznámky) o tom, čo ma tak na Nenávisti fascinuje. Nasledujúce riadky sa týkajú hlavne prvej originálnej japonskej časti série (nemám na mysli TV diely, tie som žiaľ nevidel), ale pri nej mám výkrik ktorý mi je ľúto mazať či k nemu čokoľvek dodávať. here we go -----> Všetko, čo je v štruktúre hororového žánru vymedzené relatívnemu oddychu, v Nenávisti naopak hrozí ešte väčším strachom. Už prvý obraz chytí diváka pevne pod krkom, aby ho každá ďalšia scéna drtila stále neúprosnejšie. Plynulosť gradácie vzbudzuje obdiv o to viac, že je budovaná asi všetkými - ale nikdy nie v lacnej rovine použitými - prostriedkami, ktoré má film k dispozícii; od pozorne vypracovanej dramatickej štruktúry, cez pomalé pohyby kamery (rytmicky sekané na stotiny presným strihom), kompozíciu obrazov až po samotnú réžiu čoby (bez preháňania) virtuózny dirigentský výkon! __________ Jediná výčitka by snáď mohla smerovať k zdanlivej plochosti postáv, na druhej strane je ale výsledok práve vďaka tomu pôsobivejší. Takashi ako rozprávač totiž nerozptyľuje poslucháča zdĺhavým piplaním sa v motiváciách, už vôbec nie rozoberaním čohokoľvek a hádže pestro, no v rámci udalostí presne naskicovanú plejádu postáv do vražedného mlynčeka bez náznaku pravidiel, bez kecov okolo, nemilosrdne. Zlo splodené Nenávisťou si obete nevyberá podľa kľúča. Číha, aby skôr či neskôr strávilo kohokoľvek, kto sa dostal do jeho blízkosti. Sled udalostí je rovnakou mierou náhodný aj nevyhnutný, pravidlá (ak sa to dá takto nazvať) príliš jednoduché, priestor na manipuláciu preto žiaden. Za bezohľadnou rozpínavosťou takéhoto zla nebadať náznaky plánu, iba bezodný hlad. Priamočiarosť vskutku ojedinelá, prostá morálneho podtextu, naviac nedefinovateľná (votrelci boli aspoň hmotní)! __________ Po natoľko vybrúsenom zážitku sú záverečné titulky naozajstnou úľavou... S tou malou chybičkou, že celý tento psychický teror sa odohráva v meste; jeho domoch, kanceláriách, reštauráciách, doprave či na uliciach; v tichu noci aj v centre pouličného ruchu. Všade tam, kde to dôverne poznáme. Na miestach plných zvukov, ktoré ale nie vždy znejú normálne... (22.08.2006)