Compartiment tueurs
The Sleeping Car Murders
Zločin v exprese
The Sleeping Car Murder
Režie:
Costa-GavrasScénář:
Costa-GavrasKamera:
Jean TournierHudba:
Michel MagneHrají:
Catherine Allégret, Jacques Perrin, Simone Signoret, Daniel Gélin, Michel Piccoli, Georges Géret, Pascale Roberts, Yves Montand, Pierre Mondy (více)Obsahy(2)
V lůžkovém oddělení nočního expresu Marseille-Paříž učiní černý pasažér Daniel hrůzný objev - jeden ze spolucestujících byl zavražděn. Inspektor Grazziani brzy dojde k závěru, že vrah chce zřejmě povraždit všechny cestující, kteří byli v době zločinu ve stejném oddělení jako jeho první oběť. Podle románu Sebastiena Japrisota. (Artcam Films)
(více)Recenze (28)
Zločin v exprese je veľmi zvláštne natočený kriminálny príbeh, vymyká sa všetkým zvyklostiam. Predovšetkým sú to vnútorné monológy podozrivých pri ich výpovediach, čo dodáva snímku zvláštnu originálnu príchuť. Film, založený predovšetkým na dialógoch, je prehliadkou celej plejády francúzskych hercov. Film bežal v našich kinách v roku 1967. ()
Svižná, dejovo zamotaná krimi. Prekotné tempo, výborne vybudovaná hádankovitá hra na otázku: "Kto a prečo zavraždil tú ženu v kupé?", prekvapivé uhly kamery. Vtipným spôsobom upozorňuje aj na bezdôvodne násilné praktiky polície. To všetko ponúka debut Cost-Gavrasa. Zároveň je tento krimi klenot dokonale zabudnutý. Niežeby bol uzamknutý v trezoroch, ale jeho dostupnosť je minimálna, uvádzanie v programoch kín, či televízií tiež a tak sa o ňom jednoducho veľmi nevie. Poznámka: Podobne je na tom celý rad iných vynikajúcich filmov, ktoré odpočívajú v skladoch, aby sa na ne v tichosti zabudlo. Dôvody sú rôzne. Ideologické, kultúrne i politické. Distribúcia, odjakživa spätá s význačnými vlastníkmi priemyselno-obchodnej bázy a často i s politickou mocou, podporovala len isté filmové trendy, štáty istých režisérov atď. Môžeme sa len domnievať, čo stojí za zdvorilým zabúdaním na "Zločin v exprese", ale možno je za ním len prostá Costa-Gavrasova orientácia k samosprávnej demokracii a sociálnym témam (konzervami označované ako tzv. "ľavičiarstvo"), ktorá jednoducho vládnucej menšine nevonia. ()
Klasická detektivka s propracovaným scénářem a výtečnými hereckými výkony, jak to v té době uměli Francouzi snad nejlíp ze všech a líp než oni sami kdykoliv později. Děj se zdá chvílemi trošku překombinovaný, až to svádí rezignovat na dumání nad tím, jak by to vlastně mohlo být, ale závěr všechno napravuje. Yves Montand - radost koukat. ()
Costa-Gavras mi ve svém režijním debutu trochu připomněl Františka Peterku v Jáchyme, hoď ho do stroje. Než přijde na lámaní chleba přesvědčí diváka o své zkušenosti a jeho psychologické náčrty, motivace a charaktery mu zobete z ruky jako ochočený papoušek. Nicméně pak se ve dveřích zasekne František Koudelka ze zřejmě slušnýho oddílu a už se raději nebude pouštět do žádnejch větších akcí. Oním Koudelkou je osobnost vraha/vražedkyně (ať vám tu nespoileruju), jeho motivace, jednání a charakter se smrskne (POZOR TADY TO BEZ SPOILERU NELZE) v tichou a nijak nekomentovanou de facto sebevraždu, protože prostě proto... a titulky. Jestli se nemýlím, tak se tomuhle říká oslí můstek a tenhle snad nebyl ani postavený a já se zase ocitl v jiným filmu, kde se zase říká: Ale tady žádnej most není! - Drž hubu a plav! Nejzvláštnější na tom všem, ale je, že já se přes tuhle nebetyčnou drzost páně Costy-Gavrase u filmu vlastně ani chvíli nenudil a zobal, zobal, zobal. Montand a Mondy, Signoret a Trintignant, Perrin a Allégret, sledovat všechny ty interakce, minipříběhy, psychologické hrátky a přitom rozplétající se klubko zapeklitého případu bylo prostě nadmíru příjemným zážitkem. Herecky a ze tří čtvrtin i co do scénáře špičková záležitost, jejíž konec jako vystřižený z akčního béčka s Chuckem Norrisem (chcípni hajzle, ups, to byl zase asi spoiler) nemůže diváka jako jsem já vyvést z míry, že ano. Pět kulek.. jako ze samopalu. ()
Galerie (13)
Zajímavosti (4)
- Costa-Gavras se seznámil se Simone Signoret (Eliane) a Yvesem Montandem (Graziani) při natáčení filmu René Clémenta Le Jour et l'Heure (1963), na kterém pracoval jako asistent. (classic)
- Poté, co Costa-Gavras objevil knihu Sébastiena Japrisota „Compartiment tueurs“, napsal scénář a podařilo se mu zaujmout producenta Juliena Derodeho. Film se stal hitem ve Francii a dokonce i ve Spojených státech, kde získal nadšené recenze. (classic)
- Natáčení probíhalo v několika pařížských obvodech (rue des Chantres, gare de Lyon, quai des Célestins, avenue Rapp, 36, quai des Orfèvres, rue Bobillot, place de Rungis, Pont d'Iéna, rue Bernoulliatd.) a ve Val-de-Marne (École nationale vétérinaire d'Alfort, studios de Saint-Maurice). (classic)
„Váš kolega vypadá, ako smutný papagáj s chrípkou.” / „Z Avignonu do Paríža. V kupé sedíš ty a vrah...?” / • Akýsi vnútorný hlas mi vskutku akosi i neustále našepkával, že práve tento naprosto pozoruhodný, »režisérsky debut,« pôvodom gréckeho režiséra Costa-Gavrasa, skrátka bude čímsi hodne zaujímavým vynikať, a to snáď nielen najmä týmto, priam luxusným, hereckým obsadením, à la: francúzska herecká smotánka [príslušní znalci budú vedieť, čo má tým básnik vlastne na mysli], ale zároveň aj mimoriadne scenáristicky prekombinovaným v rámci daného celku, až som sa povedzme možno trocha miestami i v samotnom dianí strácal, no zase na druhej strane bol tak energicky spracovaným [dynamická, čiernobiela kompozícia obrazu a rytmický, hudobný doprovod, alebo ešte aj energická postava v podaní Pierrea Mondyho a pod.], že určite nielenže iba z mojej strany sa napokon jednalo o celkovú spokojnosť, pričom súčasne danú vec dopĺňam i v tom pragmatickom zmysle, že akonáhle potenciálny divák má už dopredu automaticky vybudovaný «,vrúcny vzťah» ohľadom vyššie pomenovaných vlastností → miluje francúzsku kinematografiu vo svojej najlepšej podobe; tak si teda rozhodne príde na svoje! • Ak by som teraz predsa ozajstne niečo málo načrtol i z dejovej línie, tak nadviažem v tom ponímaní, že sa pomaly [vy]rysovala akási »detektívna línia,« pretože niektorého z pasažierov našli zavraždeného, o čom by v podstate vedel povedať trochu viac akýsi «čierny pasažier,» ktorý asi bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste, kedy poverený inšpektor Grazziani v podaní Yvesa Montanda - zrejme zrovna odteraz intenzívne hľadal očitých svedkov, ktorí by mohli priniesť oveľa viacej svetla do čoraz absurdnejšieho a zamotanejšieho prípadu, nakoľko pomaličky pribúdali i ďalšie mŕtvoly, ktoré znepokojovali nie iba mňa, ale súčasne hádam aj celé policajné, parížske oddelenie, keď boli všetci stále na nohách... • A najlepšia filmová pasáž bola predovšetkým vtedy, keď na scéne účinkoval Charles Denner [postava Boba Vaskiho], ktorý mi asi úplne najviac utkvel v pamäti, lebo na malom priestore predviedol neuveriteľne geniálny, herecký prejav, tak som si tak v duchu častejšie hovoril: „Aká veľká škoda toho, že k priamej dispozícii nedostal podstatne väčší priestor sa naplno realizovať,” kedy by zatienil aj ostatný zvyšok, inak podareného ansámblu, ktorý mal náramne kvalitne postavené figúrky na klasickej stolovej hre, »Človeče, nehnevaj sa,« s ktorými rozohrali fascinujúcu h-r-u s divokými ťahmi a kombinatorikou smerom na diváka, ktorý si už síce dajme tomu i právom myslel, že je takmer konečne vo vytúženom cieli [správne som dokázal odhadnúť JEDEN zlomový ťah súpera, musím sa pochváliť], no ale čo sa konkrétne týkalo toho kľúčového ťahu, tak v tom čase mal môj ďalší náprotivok ešte značnejší náskok, čiže tým pádom by som nikdy ani nečakal, že ma môže až takto prevýšiť?! = A kvôli tomu mám i akési rozporuplné pocity podobne, ako aj hlavní aktéri...? • Thrillerový titul, ktorý sa stal odrazovým mostíkom pre tohto talentovaného tvorcu, v ktorom už poznať znaky blížiaceho sa talentu. () (méně) (více)