Osudová sázka

Čím to je, že filmy, ktoré sa zvyknú nazývať nezávislými na mňa pôsobia ľudsky? Gallo u mňa zabodoval na 100%. Tento film som náhodou našiel na jednej slovenskej komerčnej stanici o jednej po polnoci. Už na prvý pohľad sa mi zdalo, že to môže byť zaujímavé, ale bolo toho oveľa viac. Gallo je sám o sebe zaujímavý týpek, ktorého výkony by som možno tak trochu mohol prirovnať k herectvu Toma Waitsa. Výborné bolo aj to, že sa mu podarilo zohnať do castingu aj ostatných výborných hercov. Zahrať priemerných, navonok ničím zaujímavých ľudí je omnoho ťažšie ako dopredu vyprofilované klasické filmové charaktery. Samotný príbeh na mňa pôsobí veľmi ľudsky. Balancuje na hranici komédie a drámy, avšak je plný aj psychológie vyjadrovanej bez slov. Postavy sa pohybujú vo svete, kde len predstierajú, že všetko je ako má byť. Či je to už klamanie o väzení, hranie sa rodičov na rodičov (vynikajúca Anjelica Huston) alebo lož o priateľke. Postavy sú osamotené i keď nežijú samy. Nie sú schopné vzájomnej komunikácie i keď sa medzi sebou rozprávajú. Ulice sú prázdne, slnko nesvieti a zlepšenie je v nedohľadne. Prvotný vplyv na zmenu správania a postojov hlavnej postavy nemajú priatelia ani rodina, ale reklamný bilboard. Do poslednej chvíle čakáme, ako sa samotný príbeh skončí i keď spôsob rozpávania je okrem flashbackov a záverečného "flashbacku" vlastne priamočiary. Zaujímavý sa mi zdal tiež spôsob snímania kamerou (hlavne "rozhovor" za stolom s rodičmi), ktorá sa pohybovala okolo diania v akýchsi 90 stupňových obratoch alebo vďaka jej statickosti sa stávalo to, že postava vystúpila zo záberu, či bola doň vsadená zvláštnym spôsobom (telefonické rozhovory Gallovej postavy s "Hňupom"). Dobrý bol aj výber hudby, exteriéry a interiéry alebo aj také maličkosti ako Gallova chôdza, či jeho červené topánky :). Filmu nozaj nie je čo vytknúť a patrí do skupiny filmov, ktoré vás prekvapia v čase, keď máte pocit, že už vás len málo čo môže nadchnúť. Neviem, či by som film zaradil medzi najlepšie, ktoré som kedy videl, určite však patrí medzi najzaujímavejšie. (30.01.2007)

Většinou ti největší umělci jsou zároveň i ti největší magoři - a na Galla to vážně sedí. Silná umělecká forma snímku je dokonalá, Gallo je i jako herec vynikající - i když kdo ví, jestli opravdu hraje :), ale je trošku nepříjemné snímek pozorovat - protože Gallova postava Billy Brown je natolik nevyrovnaný, že netušíte, jak se každou chvíli ke komu zachová. (23.07.2003)

Je to tak trochu veřejný přiznání své úchylnosti, ale je fér napsat, že jsem již po několikátý v životě a tentokrát obzvlášť cítil určitou míru souznění v Vincentem Gallem. Je téměř nepochybné, že jde o skvělého a invenčního filmaře a přirovnání k Jarmushovi není úplně mimo mísu. Osudová sázka může zprvu vypadat jako samoúčelná a nudná macho masturbace, ale při troše trpělivosti se prokoukáte k velmi křehké a citlivé zpovědi osamoceného dospívajícího muže. Oba dva (Vinc i Christí) hrají bezvadně, ve filmu se nikam nespěchá a spousta slov je nahrazena pohledy a doteky. Až se nebudete příště moci vychcat, zkuste zahodit přetvářku a dejte šanci životu. Postava otce a závěrečná scéna v klubu velmi skvělé. (23.09.2014)

Zaradiť tento film do priemeru by bolo kruté, pretože vyčnieva. Vincent Gallo a Christina Ricci zrejme lepšie výkony už pred kamerou nepodajú. Z dôvodu prítomnosti scén, ktoré obyčajné veci ako je napríklad návšteva toalety, spoločný obed, kúpanie, dokázali povýšiť nad rámec rutiny, je dobré si tento film zohnať a nechať pôsobiť. (12.09.2010)

Billy (Vincent Gallo) hraje bastarda s ktorým sa nedá naplno stotožniť pokiaľ ste práve nevyšli z basy alebo Vás stávková kancelária minulý týždeň neožobračila o všetky prachy. Domnievam sa, že len vtedy sa dá aklamovať s podráždeným a prchkým správaním skrachovaného basistu. Lenže pôvab profilu takého hajzlíka spočíva v tom, že hneď ako narazí na nonšalantnú lolitu (Christina Ricci), ktorá naňho vyvalí svoje koz...ehm, kultivované komunikačné zbrane, tak medzi týmito dvoma indivíduami vznikne netabuľková chemická reakcia. Radosť pohľadieť ako sa diametrálne ambivalentné povahy dokážu návzájom oťukávať a pritom každý zvláda ostať aj sám sebou. V nemom úžase potom stačí absorbovať túto nízkonákladovú "outlandish" romancu plnú štipľavej psiny (rodičia), záhadných vyznaní (motel) a remeselného fištrónstva (variovanie perspektív, PIP, etc.). Úplne na vetvu z toho nie som, ale musím uznať, že takéto nenútené vzťahovky mi nadmerne sedia. (27.07.2011)