Les Enfants invisibles
Neviditeľné deti
All the Invisible Children
Obsahy(2)
300 miliónov detí a mladistvých na svete trpí hladom. Asi 100 miliónov nikdy nezačalo navštevovať školu. Všetkým týmto deťom je venovaný film Neviditeľné deti. Sedem krátkých filmovych príbehov od siedmych uznávaných režisérov, z ktorých každý sa zameral na vážnu situáciu iného detského protagonistu v inej časti sveta. John Woo režíroval čínsku časť, Ridley and Jordan Scott (Veľká Británia), Spike Lee (USA), Stefano Veneruso (Taliansko), Katia Lund (Brazília), Mehdi Charef (Afrika) and Emir Kusturica (Srbsko a Čierna Hora). Táto skupina významných režisérov z rôznych krajín sveta a rozličných náboženstiev natočila v osobnom ponímaní epizódy odrážajúce dramatické ľudské osudy. Príbehy sú odlišné, ale majú jednu spoločnú vec – ich hrdinami sú deti, ktoré nežijú tak, ako by vo svojom veku mali žiť. Ich každodenným údelom sú vojny, hlad, choroby, zanedbávanie, týranie, či život na ulici. Tento projekt má za cieľ, využívajúc komunikatívnu a evokujúcu silu kina, zvýšiť obzor poznania a citlivosti voči dramatickej existencii detí v rôznych častiach sveta. Zobrazuje deti, ktoré sú pričasto nechránené a ignorované, a tiež má zosilniť pocit solidarity vzhľadom na ich ťažké životy. Táto unikátna ambiciózna medzinárodná produkcia, ktorej zisk bude zozbieraný a uložený vo „všetkých neviditeľných deťoch“ pomôže fondu, ktorý bude financovať zdravotnú starostlivosť, stravu a vzdelávacie programy pre deti v Afrike a tiež bude spolupracovať s UNICEF a the United Nations World Food Programme. Film bol nakrútený v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí Talianskej republiky, Svetovým potravinovým programom Spojených národov (WFP) a fondom UNICEF. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (113)
Tento film vám predstaví skutočné peklo, v ktorom tie najnevinejšie a veľakrát najúprimnejšie božie stvorenia pod slnkom musia najviac vystáť. Film z rúk výborných režisérov plný citov, zo skutočne kvalitnej práce vzniklo toto neuveriteľné dielo, a toto všetko podporuje skvelá vizuálna stránka, veľapovediace srdcervúce príbehy, veľmi presvedčivé herecké výkony a strihy. Týmito krátkymi zostrihmi z rôznych kútov sveta sa im podarilo povedať oveľa viac, ako s akýmkoľvek celovečerným filmom. Film má za úlohu predstaviť životy tých detí, ktorých nárek asi my už nikdy nezačujeme, a preto tento film by si prial ich osloviť. ()
7 krásných příběhů, ten poslední se mi líbil nejvíce, tři z nich mě rozbrečely, jeden se mi moc nelíbil, jeden pobavil, to je dobrá bilance na povídkový film. Cílem bylo ukázat nevinné, kteří žijí mezi námi, žijí po celé Zemi a bezpráví, zoufalství a boj o přežití se jim stalo každodenností. Film říká: tohle se děje dnes a denně, tak nezavírejte oči a buďte k sobě upřímní, protože ve všech případech je na vině náš svět, svět dospělých, co zapomínají ... být dětmi, být ohleduplnými, být vidoucími. Povídky ovšem končí krásně ... nadějí, smířením, úsměvem ... a my si uvědomíme, že bídu, zoufalství a nespravedlnost vnímáme především my, protože odmítáme svět vidět dětskýma očima... Neviditelné děti, vizte je, šiřte je a myslete ... na dítě v každém z nás... ()
Vydarené príbehy sa tu striedajú s menej vydarenými. Začiatok dobrý, Afrika a deti, to je vždy veľmi citlivá téma a veľmi dobre je tu zobrazená. Cigánska časť je taká nemastná -neslaná, podobne tie latínskoamerické. Špecifická je tá balkánska, ktorá je druhou najlepšou v tomto súbore krátkych filmov hneď za africkou. Je dobré, že vyšiel takýto projekt. ()
Neviditeľné deti sú presne také, ako sa podľa témy a mien režisérov dalo čakať. Čiže smutné a vysoko profesionálne natočené. Syndróm poviedkových filmov, nevyrovnanosť jednotlivých poviedok, je preto v tomto prípade zažehnaný. Aspoň v mojich očiach. Ide o to, ktorá vás emocionálne zasiahne najviac. U mňa po emocionálnej stránke vedú John Woo a Spike Lee. Scott je najpoetickejší, Kusturica obligátne najbláznivejší a Charef najdrsnejší. Neviditeľné deti by mali mať každý rok nové pokračovanie, vždy ďalších sedem poviedok z ďalších siedmych krajín sveta, až pokým by v nich nebol obsiahnutý celý svet. A potom všetko odznova, pretože svet sa nezlepší. ()
Je fakt, že jsem čekal o trochu víc, ale nejsem zase kdovíjak zklamaný. Většina filmíků je lehký nadprůměr a nedá se říct, že by mě některý z těch sedmi příběhů vyloženě nudil. Za nejlepší minisnímek (který celý film vytáhl hodně vysoko) považuji Leeho HIV drama, za nejslabší pak asi ten Kusturicův (Emir holt není můj šálek kávy). TO SHUSHIKA: Ty jsi jako dítě přemýšlela o tom, jestli je škola komoušská nebo ne? Já si jako dítě chtěl hrát a jestli jsem měl červený šátek přes krk nebo ne, to mi vážně v mých sedmi bylo úplně jedno. ()
Galerie (49)
Photo © Rai Cinemafiction
Reklama