Reklama

Reklama

Xiang zuo zou xiang you zou

  • Hongkong 向左走.向右走 (více)

Obsahy(1)

Film je adaptací "pohádkové knížky pro dospělé" taiwanského autora Jimmyho Liaoa. Vypráví o tragikomickém údělu dvou lidí (Gigi Leung a Takeshi Kaneshiro), v jejichž osudu je napsáno, že patří k sobě, ale prozřetelnost vždycky nějak škodolibě zabrání tomu, aby se setkali. (Morien)

Recenze (31)

Mikah 

všechny recenze uživatele

„Oba jsou přesvědčeni, že je prudká vlna pocitů svázala dohromady. Jistota je tak krásná, ale nejistota je ještě krásnější ... Náhoda si s nimi hrála. Nechtěla se ještě změnit v jejich osud. Přiblížila je, oddálila je, stoupla si jim do cesty a s tichým smíchem uskočila na stranu.“ Prostě krása, která mi vyrazila dech... ()

pm 

všechny recenze uživatele

Pokaždé, když tandem Johnnie To+ Wai Ka-Fai zavadí o žánr romantické komedie, jde z pohledu evropského diváka o těžkotonážní úlet. Ale podobně jako v "Goo laam gwa lui" nebo " Ngo joh aan gin diy gwai" je příběh místy skutečně dojemný v romantické lince a vtipný v té komediální. Takže jsem schopná přehlédnout ten za vlasy přitažený děj i závěr. ()

Reklama

kitano 

všechny recenze uživatele

Náhoda a osud je častým a veľmi doležitým prvkom vo filmoch, za ktorými stojí Johnie To. Doteraz som mal možnosť vidieť tento štýl rozprávnia len v kriminálkach, no tu je využitý v romantickom filme. A aká romanca to je. O čo neuveritelnejší tento príbeh je, o to je sladší a lepšie funguje. Zajedno skutočne dojíma, no skvelo funguje aj ako komédia. Sám by som nechcel vidieť vlastný xicht, ktorý bol počas celého filmu skrivený nadšenou grimasou. Pokiaľ sa nebudete usmievať, alebo zadržiavať na krajíčku slzy, budete s úžasom sledovať Kaneshira, ktorý v noci na streche recituje verše poľskej poézie. A záver ? Ten bol naozaj geniálny. (9/10) ()

sniper18 

všechny recenze uživatele

Je to dosť dobrá romantická komédia od Johnnieho To. Má veľmi dobrý príbeh o dvojici mladých ľudí, veľmi schopnom hustlistovi, ktorý si ale len ťažko hľadá dobrú prácu a prekladateľke kníh, ktorí žijú hneď vedľa seba, ale napriek tomu o tom ani nevedia. No keď sa predsa len stretnú, zamilujú sa do seba a navyše si uvedomia, že mali k sebe blízko už v detstve, no nie sú si súdení a tak sa ich cesty znovu rozídu a nevedia sa skontaktovať. Ale ani jeden z nich sa nehodlá len tak vzdať a aj napriek tomu, že obaja majú nových nápadníkov urobia všetko preto, aby boli zase a definitívne spolu. Spracovanie sa mi páči, určite musím pochváliť tento výborný a minimálne v rámci žánru aj originálny nápad, ktorý dodá filmu výrazne na zaujímavosti, ale tým klady rozhodne nekončia. Obe hlavné postavy si ma získali hneď na začiatku a síce očakávane nemajú moc spoločných scén, aby si ma mohol získať aj ten ich vzťah, ale s tým nemám problém, aj sami o sebe sú dostatočne zaujímavé a svoje scény si s ľahkosťou utiahnu aj sami. Dlhší čas je to príjemne hravé a nápadité, chválim veľmi príjemnú časť z minulosti, rovnako aj nápad s dvojicou nápadníkov, hlavne tá roznášačka jedla ma dosť bavila a poteší plno výborných momentov, napríklad scéna s fotkami. V poslednej tretine už síce cítiť, že to nič nové neponúkne a film už funguje skôr zo zotrvačnosti, pričom to finále mi už prišlo zbytočne prehnané, ocenil by som skôr niečo prirodzenejšie, ale ani toto nie je zlé a dopozerať sa to určite dá. Sadlo mi to aj žánrovo, výborný fantasy nápad, plno dobrých vtipných momentov, ale aj tá romantika. Herecké obsadenie je na tom dobre, tradične výborný Takeshi Kaneshiro, príjemná Gigi Leung a z vedľajších postáv už majú väčší priestor len roznášačka jedla a doktor, ale aj oni ma bavili. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, Johnny To zvláda výborne snáď všetky žánre, ideálna vizuálna stránka, pričom mi sadol aj výber prostredí, výborná atmosféra a nápadité prevedenie, tu nemám problém. Takže jedine tá posledná tretina mohla byť trochu lepšia, ale celkovo sa mi to dosť páčilo, záujímavá romantická komédia s výborným nápadom a množstvom ďalších kladov. 75% ()

Jara.Cimrman.jr 

všechny recenze uživatele

Jako zasloužilý cynik, který v sobě tentokrát našel i mikroskopickou stopu romantika, jsem si užil škodolibé scénáristické cvičení na téma míjení houslisty, v mládí hrdě na hrudi nosícího číslo 763092, a básnířky, jejíž školní uniformu zdobilo číslo 784533. Pobavil jsem se přitom a vlastně jsem nakonec i doufal, že se jednou bude Osud svíjet smíchy v křečích na zemi tak důkladně, že dá dvěma zbloudilým duším šanci na vzájemný pohled do očí. Jsem zkrátka přející člověk, který nerad sleduje utrápené pohledy hrdinů na ploše větší než 90% délky filmu. ()

Galerie (55)

Reklama

Reklama