Baščovanský a zať

Chudák Baščovanského zať je jedna z najtragickejších postáv, aké som v poslednom aj v neposlednom čase videl v nejakom filme. A pritom fasáda je priam dokonalá. Rodinné podnikanie, manželka je šéfova dcéra, prachy v dome (niekde možno na povale) sú, deti sú iba otázkou času. Lenže....divoké deväťdesiatky si vyžadovali svoju daň....ale nielen o nich to je. Chalanova ženská nielen že nie je nič moc, ale je aj frigidná, jej foter nemá tendenciu za prácu platiť, pretože veď dostáva nažrať a má kde spať a prachy na svatobnú cestu pustiť nemieni. Film občas nezaprie televízny amaterizmus a čo sa týka humoru, dalo sa z toho vytrieskať viac. Ale to bude asi tiež tá "deväťdesiatková" daň. (02.01.2017)

Televízny film, ktorý sa na obrazovkách STV objavil po prvýkrát v prime time. Škoda, že v roku 1994 neexistovali peoplemetre, pretože takú vlnu emócií ktorú kritici i diváci vtedy vyventilovali v médiách, dnes nemajú ani MOJSEJOVCI. Bol to doslova škandál, pritom z dnešného pohľadu je táto sonda do porevolučného slovenského kapitalizmu nesmierne vtipná, poučná a nadčasová. (17.5.2007) (17.05.2007)

„Aj Mária už vstala. No, dobrú ženu si si vybral, Karol.“ Toto nie je dráma, ani komédia, skôr tragédia. Príbeh slovenského malomeštiactva. Predstavitelia pôsobia amatérsky, akoby to bolo dedinské divadlo. Možno to však bolo cieľom. Priblížiť atmosféru malého podnikateľa kdesi, v malej dedine... Asi to má byť satira na rozbiehajúce sa podnikateľské aktivity v rokoch deväťdesiatych. (20.02.2023)

Nezabudnuteľne charakteristická podoba porevolučného éteru. Zistenie, že život je naozaj krátky ako vysmrkasnie z nosa ...a toľko po ňom aj zostane! Odkaz filmu sa neuveriteľne trefne dotýka črevných problémov česko-slovenského tráviaceho traktu v zmysle daVinciho výroku o plničoch latrín, ktorý si nepamätám. Pekný film. (03.01.2010)

"Robiť nevieš, trtkať nevieš, nič nevieš!". Co jsi se v komunismu naučil, v kapitalismu jako když najdeš. Starý Baščovanský má jasno, se vším a s každým. Nic ho nezastaví, rodinný rozpočet má rozvržený do konce svých dní a jeho sortiment nabízených služeb je opravdu široký. Začíná u výměny oleje a končí u asistovaného kuplířství. V tomto postkomunistickém tržním oraništi se plácá i vykořisťovaný, bezmocný zeť. Člověk zbaven svobody. V novém demokratickém světě. Ovšem i on má právo křičet a hodlá toho práva využít. Naprosto neznámí tvůrci nám tu předvádí excelentní groteskní obraz jakéhosi čecho-slováčka ve velkém světě, který začíná a končí v jeho domě a garáži. Velmi poučná podívaná, nazvaná zde právem slovenským Dědictvím. Nadčasovost snímku nakonec dokazuje i samotný vývoj Česka a Slovenska v druhé polovině devadesátých let. (12.01.2016)