Baščovanský a zať

Naturalistické spracovanie témy ranného postsocialistického kapitalizmu pohľadom na drobného živnostníka z malej dediny. Isto taký Bačšovanský a Osztatný žijú - pár výstižných postáv, pár dobrých hlášok. Čiže 1+1 sú dve (pár) a to ostatné je literatúra... ale taká braková :) Pozrieť sa to dá - napokon, je to náš - domáci počin a isto sa už každému zadarilo zabiť čas aj daromnejšie. (16.07.2009)

,,VIEŠ KOHO SI BERIE TÁ ŠPATA? NEJAKÉHO VIETNAMCA. TAKÉHO ČO ŠIJE TIE GATE. BUDÚ MAŤ MALÉHO ČÍŇANA." __ O ,,Baščovanskom a zaťovi" som nemal žiadne povedomie, dokým ho medzi zabudnuté slovenské klenoty nezaradil Peter Konečný vo svojej rozhlasovej relácii. Chválu na film, odzrkadľujúcu sa aj v tunajšom vysokom hodnotení, beriem ako oprávnenú a ostáva až napodiv, že daný námet ostal iba čisto televíznou záležitosťou, čím značne stratil možnosť stať sa v budúcnosti kultovou záležitosťou, veď už len samotný plagát sľubuje veľa. Pohľad na raný kapitalizmus je tu ukázaný v celej svojej úbohosti presadiť sa za každých okolností, čoho skvelým príkladom je postava vynaliezavého živnostníka Baščovanského v podaní neznámeho Ferdinanda Macuráka bezohľadne vykorisťujúceho vlastného prispatého zaťa. Scenár sa nielen opiera o dobre napísané dialógy, ale využíva tiež iróniu smerujúcu ku záverečnej pointe. Ktosi tu film prirovnáva k slovenskej verzii ,,Dědictví aneb..." a treba dodať, že ak nie vo všetkom, z technickej stránke ide prakticky o rovnocennú záležitosť, navyše ďalším plusom tu je zaujímavá, tajuplná hudba Vlada Godára. Dané hodnotenie si tento TV film určite zaslúži. (429. hodnotenie, 31. komentár k filmu) (24.12.2020)

Chudák Baščovanského zať je jedna z najtragickejších postáv, aké som v poslednom aj v neposlednom čase videl v nejakom filme. A pritom fasáda je priam dokonalá. Rodinné podnikanie, manželka je šéfova dcéra, prachy v dome (niekde možno na povale) sú, deti sú iba otázkou času. Lenže....divoké deväťdesiatky si vyžadovali svoju daň....ale nielen o nich to je. Chalanova ženská nielen že nie je nič moc, ale je aj frigidná, jej foter nemá tendenciu za prácu platiť, pretože veď dostáva nažrať a má kde spať a prachy na svatobnú cestu pustiť nemieni. Film občas nezaprie televízny amaterizmus a čo sa týka humoru, dalo sa z toho vytrieskať viac. Ale to bude asi tiež tá "deväťdesiatková" daň. (02.01.2017)

Bohovo dobré, a to ešte dávno predtým, než bol na svete nejaký film. V časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky totiž vyšli na pokračovanie 3 diely rovnomennej divadelnej hry Dušana Taragela s Danglárovým minikomixom pod textom. Cca o 3 roky neskôr vznikol film, ktorý geniálnym spôsobom rozpohyboval výstižné Danglárove kresby. Tí herci akoby vystúpili priamo z obrázkov! Atmosféra, dej a dialógy absolútne suverénne odohrané takmer neznámymi hercami. Godárova hudba dodala príbehu správny šmrnc. Nie tu nejde len o humorný pohľad na začiatky podnikania v rozbiehajúcom sa kapitalizme na Slovensku, ale predovšetkým o vystihnutie života založenom výlučne na primárnych biologických potrebách, s dôrazom na zarábanie peňazí akýmkoľvek spôsobom. Groteskná nadsádzka vo svojej podstate dokonale demaskuje neuveriteľnú hlúposť kombinovanú s vychcanosťou najhrubšieho zrna, veľmi krásne poukázuje na totálnu nepotrebnosť akýchkoľvek politikov - od lokálnych po nadnárodných. Dialógy a výroky sú nezabudnuteľné:1. "A zapamätaj si - "Silnejší pes jebe, tak to vždy bolo a bude"! 2. Mária síce nie je v tvári bohviečo ale má veľké dydy. A veľké dydy sú základ rodinného šťastia!" 3."Já, kchurva, zá kóóólko ídeš défčatko ?". 4."Vyzerá ako ten žid - Arafat, či ako sa volá". Je veľká škoda, že okrem úvodnej projekcie toto tv dielo -podľa mňa najlepší slovenský film od roku 1989 - nebežal v kinách a tým upadol do pomerne silného zabudnutia, rovnako ako skvelý Danglárov plagát k nemu. (22.02.2005)

"Robiť nevieš, trtkať nevieš, nič nevieš!". Co jsi se v komunismu naučil, v kapitalismu jako když najdeš. Starý Baščovanský má jasno, se vším a s každým. Nic ho nezastaví, rodinný rozpočet má rozvržený do konce svých dní a jeho sortiment nabízených služeb je opravdu široký. Začíná u výměny oleje a končí u asistovaného kuplířství. V tomto postkomunistickém tržním oraništi se plácá i vykořisťovaný, bezmocný zeť. Člověk zbaven svobody. V novém demokratickém světě. Ovšem i on má právo křičet a hodlá toho práva využít. Naprosto neznámí tvůrci nám tu předvádí excelentní groteskní obraz jakéhosi čecho-slováčka ve velkém světě, který začíná a končí v jeho domě a garáži. Velmi poučná podívaná, nazvaná zde právem slovenským Dědictvím. Nadčasovost snímku nakonec dokazuje i samotný vývoj Česka a Slovenska v druhé polovině devadesátých let. (12.01.2016)