Videodrom

V prípade Videodrome existujú len dva typy diváctva - jedni film ledva (ak vôbec) dopozerajú, označia ho za zvrhlé, úchylné a nepochopiteľné a budú sa mu vyhýbať do konca života, a druhí budú hltať každý záber, označia ho za zvrhlé, úchylné a v plnej miere nepochopiteľné a vo svojom živote ho môžu pozrieť x-krát a nikdy ich to neomrzí. Ako aj z môjho hodnotenia vyplýva, ja patrím do tej druhej skupiny. Videodrome predstavuje syntézu snáď všetkých dôležitých myšlienok a tém, ktoré Cronenberg vo svojej dovtedajšej (a čiastočne aj v nasledujúcej) tvorbe rozoberal (transformácie ľudského tela a vedomia, "new flesh" objavujúci sa v Rabid i The Brood, vzťah človeka k násiliu a sexu, zabŕdanie do cyberpunku - prepojenie ľudského vedomia s technológiami, tu konkrétne aj s vedomím mediálnym, etc.) a tentokrát sa David na rozdiel od Scanners a The Dead Zone aj formálne vracia do svojej tvorby zo 70-tych rokov, minimálne v explicitnom zobrazovaní ani nie násilia, ale skôr všetkých tých "nechutností", ktoré sa vo filme dejú. Treba dodať, že ide o myšlienkovo najzložitejší a najkomplexnejší Cronenbergov film (minimálne do tej doby), ktorý vo svojej fantazmagorickej podstate často pripomína aj tvorbu iného magora Davida - Lyncha. A v neposlednom rade predstavuje Videodrome aj remeselne dokonalý film, v ktorom všetko funguje tak ako má, od mrazivej hudby Howarda Shore-a, cez skvostnú kameru a výborné efekty, až po presvedčivú hereckú kreáciu Jamesa Woodsa. 10 / 10 (Top 10) (10.05.2008)

David Cronenberg je magor a skvělý režisér zároveň. Točí opravdu vyšinuté filmy, které mě však svým způsobem vždycky přitahují a musím je prostě vidět i víckrát. Ne vždy mě ale zaujmou tak, abych jim dal vysoké hodnocení. Tentokrát jsem byl však docela příjemně překvapený a až na debilní konec jsem si film užíval po celou dobu. Mám rád filmy s psycho-halucinogenním základem, který nudí diváky neustále pochybovat, zda vidí realitu, či neobyčejně živou halucinaci. Cronenberg je v tomhle mistrem ve svém oboru, protože do svých filmů vždy přidá spoustu nechutností, které se rodí v jeho chorobné, ale zároveň geniální hlavě. Škoda jen, že mi můj celkový dojem zkazil úplný závěr, který se mi vůbec nelíbil a dost mě zklamal. 7/10 (03.10.2010)

Brucho vagína, pištoľ ruka, obrazovka plná vnútorností. Bičíky. Pálenie cigarety o prsník. Maznanie sa s obrazovkou. Blikajúca helma. Famme Fatale v červenom. James Woods behajúci z jedného miesta na druhé. Škrtenie. Snuff. Televízia. VHS kazety. Aj statické aj tie čo sa hýbu a vzdychajú. Sekty a organizácie ovládajúce mysle. Bizarnosť. Prapodivná dcéra. A James Woods zase raz behajúci z jednej časti mesta na druhú. Skvelé zúžitkovanie všetkého čo dovtedy Cronenberg nakrútil. Film o ktorom sa dá diskutovať s rovnakou radosťou ako sa to robí s ranným Lars Trierom. Vie to znechutiť v rovnakej miere, v akej to vie aj pobaviť. Takmer na plný počet. (07.12.2021)

Cronenberg zostal málinko pod vysokou latkou udanou Scanners. Je tu viac explicitný, násilný a okrem rozpadu Woodsovej osobnosti sa vyjadruje ku všetkému negatívnemu, čo môže vyliezť a vylieza z televízie. To chudák ešte nevedel, kam sa dá zájsť prostredníctvom reality show a že VHS bude ešte to najmenšie zlo:). Bonusom je telo Deborah Harry, pre jej fanúšikov musel byť tento film veľkým šokom. Zato ale celkom príjemným:). Surrealizmus v Cronenbergovom podaní je presne môj šálok kávy a z Jamesa Woodsa sa mala stať, prihliadnuc aj k jeho ďalším rolám, herecká megastar. Ale to mi možno dopadol ako jeho postava v tomto filme. (30.05.2012)

Dokonalá symbióza braku a umění. Body horror, konspirační thriller, překvapivě současná úvaha o vizuálních médiích, velmi hot a velmi psycho sexuální romance, obsesivní halucinační horská dráha, S&M odysea i techno-surreálný festival podivností. Vizuálně maniakální. Miluju to. „After all, there is nothing real outside our perception of reality, is there?“ (15.08.2023)