Tak jako v nebi

Seversky drsný a současně sentimentální film. Kombinace, která se jen tak nevidí, ale tady vyšla podle mne téměř beze zbytku. Oba hlavní herci jsou skvělí, příběh o návratu k domovu, o strachu ze smrti, o mnoha tvářích lásky - hodné i zlé, o fanatickém náboženském zanícení... Zdálnivě je toho na jeden film až příliš, ale tihle Švédové to prostě zvládli. (25.12.2009)

Typická Škandinávia. Snímok poskytuje širokú paletu rôznych pocitov, ktoré sa spolu zlievajú do niečoho príjemného, hrejivého. Na začiatku malá skupinka amatérskeho speváckeho zboru, každý so svojimi problémami, na konci už veľký, profesionálne pôsobiaci zbor. A čo je hlavné si uvedomiť... nikdy nie je neskoro na žiadnu zmenu, treba len zachovať pozitívny postoj k životu a k svojim blízkym, skrátka jedno veľké pohladenie na duši. 85/100 (07.02.2016)

Seveřani, jak je známe a máme rádi: nepřikrášlené lokace, žádné hollywoodské krásky a krasavci, realistické herecké výkony, vztahová dramata, krutost i naděje. Světoznámý dirigent se vrací ke kořenům a trochu autisticky hledá sám sebe. Přičemž nenápadně, ale velmi podstatně, naruší dosavadní život v zapadlém městečku. ….. Jenomže jsem to všechno viděla už několikrát, v podobných filmech. A závěr je až lacině sladkobolný. SHRNUTÍ: Psychoterapie za pomoci kostelního sboru. (26.05.2020)

29/02/2012 (aké magické) som napísal: Dokonalé v komorných scénach, v mikropríbehoch, predovšetkým línia Inger a Stig je neuveriteľne pravdivá (a bolestivá). Paradoxne, akonáhle sa dej posúva a je viac všeobecný než konkrétny, ide o čistý kalkul. To platí i o závere, kde sa katarzia a radosť bijú s uvedomelosťou a pátosom. Okamžite by som nakrútil remake a čistil a čistil. Čo je kompliment i výhrada zároveň..... 04/01/2021 píšem: odpúšťam všetko nedokonalé, pretože som pri druhom sledované mal oči zaliate slzami nielen pri jednej z najkrajších filmových piesní filmovej histórie. Gabriella´s song je synonymom dokonalého filmového okamžiku. (04.01.2021)

Tento film ma zaujal vďaka svojmu takmer dokonalému priebehu skupinovej dynamiky. Na začiatku filmu to bola partia ľudí, ktorý chodili spievať, na konci to boli ľudia spojený nielen spevom, ale aj priateľstvom. Skupinová kohézia aj tenzia v správnom pomere, vytvárajúca ideálnu atmosféru a podmienky pre to k čomu je určená, teda individuálnej zmene jedinca. Niekto môže povedať, že tam toho bolo veľa, iný že tie osudy neboli ničím výnimočné (videné v x filmoch) a ja s tým súhlasím, áno je to tak, to čím je tento film pre mňa výnimočným je práve spôsob spracovania týchto príbehov, ktorý je jemný a citlivý aj vďaka už opísanej úžasnej učebnicovej skupinovej štúdii vzťahov. Jednotlivo sú tie príbehy nuda,ako celok sú však dokonalé. (19.04.2013)