Čingischán

I keď som od tohto filmu veľa neočakával, rozhodol som sa, že si opäť po rokoch znova pustím a musím povedať, že ma nijak neprekvapil, skôr ešte viac zatvrdil v tom, že aj napriek účasti hereckých hviezd, sa jedná o jeden z najslabších hollywoodskych veľkofilmov (ak sa dá tak nazvať), aké boli kedy nakrútené. Nakrúcanie v bývalej Juhoslávii by som nepovažoval až za tak zlý nápad (aj keď niekedy som si pripadal, že sa dívam na Winnetoua), avšak herecké obsadenie už bolo na tom horšie. Stephen Boyd ako záporák Jamuga sa ešte dal, aj Sharif sa dal ako tak prežiť, ale na zvyšok amerických hercov v mongolských úlohách sa naozaj nedalo pozerať. Tiež treba povedať, že celá snímka je dosť naivne nakrútená, snaží sa byť trápne vtipnou, nie je až tak výpravná, čiže ani nemá čím výraznejšie zaujmúť, takže je častokrát aj nudná. Zvažoval som, že by som dal 3*, avšak zápory mi nakoniec akosi prevýšili klady, takže u mňa je to za 2*. (22.12.2007)

Krásné záběry (jugoslávské) krajiny i rozmáchlých kulis se stovkami statistů (někdy naopak jen s podměrečným davem) nezazdila ani fádní režie, ani faktograficky zcela nevěrohodný scénář (lokace, obsazení), který ze života (nějakého fiktivního) Temüdžina vyzobal nesouvislé útržky a celý hrr je ledabyle poskládal za sebe, bez výstavby charakterů, dramatu či emocí. Bojovými scénami sice nešetřil, ale za moc nestály. (02.05.2022)

SPOILERY. Americký film o živote Džingischána od jeho detstva až po smrť - samozrejme giganticky upravený podľa scenáristických chúťok. Máme tu teda príbeh o tom, ako podlý Džamuga zradil a rozštvrtil Temüdžinovho otca - kým bol ten ešte dieťa - a potom ho zajal, živil a vychovával, aby mu raz len tak odopol drevený obojok a nechal ho zdrhnúť alebo ako udatní traja bratia Temüdžinovej merkitskej ženy Bortei - Subotai, Džebai a Kassar - bojovali po jeho boku na strane čínskeho cisára proti barbarom spoza Veľkého múru alebo ako tento cisár vyhlásil Temüdžina za "knieža dobyvateľov", čiže Džingischána a nechal ho žiť v bohatstve a hojnosti vo svojej ríši, alebo ako Mongolská ríša vznikla tým, že Temüdžin celý svoj život prenasledoval Džamugu - ktorý zrejme nestarne - po celej Ázii atď, atď... Po historickej stránke ide teda pravdepodobne o absolútne najnepresnejší až najabsurdnejší film o Džingischánovi, aký bol kedy natočený (aspoň z tých, ktoré som videl), keďže zobrazuje a najmä dezinterpretuje nielen jeho mocenský vzostup (ako väčšina ostatných filmov) ale rovno celý jeho život. Samozrejme, že od amerického filmu zo 60. rokov sa nedá očakávať historická presnosť (tak ako od každého iného "historického" filmu, nech je z akejkoľvek doby), ale tu už toho prepisovania histórie bolo príliš. Kostýmy a zbrane, do ktorých sú Amero-Mongoli poobliekaní tiež predstavujú mix všetkých možných prvkov od Turkov, cez Peržanov až po Číňanov, čo zrejme predstavuje aspoň pokus o autentickosť (?), keď už nie o presnosť. U Amero-Číňanov je to s kostýmami podobne, všetko ale znova padá na kastingu - jediní Aziati tu hrajú sluhov a otrokov, všetci ostatní sú buď Európania alebo Američania namaskovaní za Aziatov, čo zas filmu k autentickosti opäť veľmi nepomáha. Ale určite treba pochváliť dobrú hudbu, veľké davové a bojové scény, súboje a vtipnosť - či už zámernú (srandičky o kúpaní) alebo "náhodnú" - film sa točil v bývalej Juhoslávii, čo so všetkými tými skalami a vodopádmi atmosféru Mongolska veľmi nevystihuje, najmä ak sa Egypťan Omar Sharif (ktorý sa inak svojej role zhostil najlepšie ako vedel) preháňa spolu so svojou francúzskou blondínou a svojimi nakrátko ostrihanými a dohladučka oholenými vojakmi po Nugget Tsile. Človek až čaká, či sa v zábere nezjaví Santer s jeho zločineckou bandou... Zrejme som ale v tom návale absolútnych historických nezmyslov v určitom momente vypol a celý film bral iba ako príjemnú hovadinku, ktorá neurazí, nenaštve, pobaví, ale nenadchne. Fanúšikovia tohto žánru sa určite dobre pobavia a môžu moje hodnotenie zvýšiť. (30.12.2013)

Na filmu je špatné úplně všechno, kostýmy kulisy, herci, kteří se vydávají za mongoly nebo číňany, prostředí, kde je film točen( první polovina filmu mě připomínala Vinetoua), historie, trapný děj, děsná hudba ...chápu, že film je starý, ale i tak... Po shlédnutí dokumentu nebo Mongol-Čimgischán je tohle děsná bída, i když jsem to čekal, přesto jsem do toho šel a stěží dokoukal až do konce. Dvě hodiny zabitého času. (26.12.2022)

Snímek se neuměle pokouší o velkolepé kulisy a vyskytuje se v něm množství komparsistů, kteří se přemisťují koňmo i po svých … a stoprocentně nejsou digitální. Dalo by se říct, že je na svou dobu přiměřeně výpravný, ale málo platné: Čas si dávno vzal zpátky kouzlo, které mu kdysi propůjčil jako velkému historickému dobrodružství ve vzdálených exotických krajích, takže dnes nevyhlíží nijak zvlášť autenticky a nepřináší ani žádnou nadměrnou porci zábavy - nejenom zpodobnění bitevních scén je poněkud hračkovité. Kromě toho musím přiznat, že sympatie jsem k velkému sjednotiteli Mongolů pociťovala pouze a jenom do té doby, než začal mít přehnané dobyvatelské ambice - ale to je čistě můj soukromý problém, nehledě na to, že kdo tehdy neprokázal svou sílu a neexpandoval, patrně silně riskoval, že jeho vlastní území zabere někdo jiný ... 2,5* (27.10.2010)