Zbojník Jurko

Kubal je Kubal, nemusí sa páčiť každému a animácia je natoľko svojská, že sa dá spoznať na prvý pohľad. Jeho postavičky sú veľmi sympatické, či už kladné alebo záporné, vo filme sa nad tým ani veľmi trápiť netreba, všetko, čo sa deje, je vtipné a niektoré finty akoby prišli do filmu zo súčasnosti. Takýto modifikovaný a vylepšený príbeh o Jánošíkovi rozhodne patrí k zlatej slovenskej klasike. (15.01.2015)

Nemám veľa príležitostí zložiť hold originalite a umeniu Viktora Kubala. Bol som dlhoročným obdivovateľom jeho kreslených vtipov a seriálov v Roháči a po dlhej dobe som sa opätovne dostal aj k jeho celovečernému filmu o zbojníckej legende, ktorý v ničom nezaostal za autorovým dovtedajším dielom. Skôr naopak, využil možnosti, ktoré animácia poskytuje a využil ich tak veľkoryso a originálne, ako naložil aj s tabuizovanou legendou o Jurajovi Jánošíkovi. A rovnako ako Janko Roháč v Troch chrobákoch, aj Viktor Kubal v Zbojníkovi Jurkovi dokázal, že nielen vtipy, ale i filmy môžu byť úspešné aj bez slov. (26.12.2010)

Usadil som sa pri tom blkotajúcom ohni bez muža, načúvam z diaľky skautský hluk turistov ako prespevujú slávu na Terchovského Jánošíka. Potmehúdsky si spomínam na udalosť. „Viktor vstaň, poďte preč so mnou. Tu nie je miesta.“ Z voluntaristickej dražby pozostatkov Jurka utekáme krovinami, mestskými stokami, prekonáme vnadné túžby bordel Rougue a čarokrásnou nocou vinieme sa vpred k piedestálu plechového Jánošíka. So všetkou imaginárnou slušnosťou spĺňame kritériá rakúskej dvornej etikety a hádžeme kus plechu priamo dole svahom. Na jeho mieste mi Viktor rozpráva príbeh zrodenia, zrodenia mystériá nedozernej jasnosti a musím si pri tom návale emócií sadnúť. Zahmlí sa mi pred očami, Viktor to pozná, je pokojný, je spúšťač imaginária, prenecháva javisko Bielej Pani, ktorá nemá vedecké poznatky, ale svojou duchovnou prítomnosťou vovádza evokatívnosť do mysle, čerí ju a zrak, upnuto upriamuje pozornosť na Jurka, ktorého nenávidím, až plačem. Milej mojej odkaz nemožno dať, zbrane moderny sú neúčinné, eventuálna sila je tajomne uchovávaná v opasku daný mu z priezračnej lásky opantanej mimózou štrukturálnych molekúl osudov poddanstva a zbedačených zverstiev. Postoj! maloverná duša, tragickosť popravy nesie hrbáč dívajúc sa na večný svit nepoškvrneného sena. Vystúpila z davu, zhliadla v diaľke kubalovský obrys a ten dal falošnú nádej v budúcnosť žitia utkvelých predstáv mierne poddaných ľudí. Vznášam sa nad zeleňou posiatou krvou, s tebou moje srdce trpezlivo tlčie, očakávam triumfálny návrat, egoisticky upínam vyschnuté ruky nad zvukom a animáciou vnárajúcimi sa do každej telesnej dutiny bohom vytvoreného človeka. „Dosť, kričím drábsky,.....Viktor ma privádza späť. Nevďak obmedzenosti strpčuje mi počiatočné svitanie viditeľného sveta a kladie erudované požiadavky na Zbojníka Jurka. Chvením nevládzem sa niesť a upadám do kolísky života. Úprimný atak na ľudskosť a spytovanie svedomia nesie so sebou ceruzka Viktora, čarujúca paralelný pocit dokonalosti. Excelentná previazanosť realizmu s mystériom legendy na podnose Viktorovho šarmu a osobnosti. „Čo si to, preboha, Viktor vytvoril ?“ http://www.youtube.com/watch?v=pjelGTCLqZI&NR=1 (27.12.2010)

Animácia nie je vtedy kvalitná, ak pôsobí čo najrealistickejšie, respektíve je čo najlepšie vyrendrovaná. Tento postoj je razený posledných 20 rokov a je chybný. Animácia je kvalitná, ak je čo najviac štylizovaná a charakteristická pre danú tému. Samozrejme ruku v ruke s príbehom. V Zbojníkovi Jurkovi všetko toto perfektne funguje. Určite je veľkým prínosom humor a nadhľad, ktoré hrané verzie mať z princípu nemôžu, v tomto Kubal uspel asi najviac. Možno mi pripadali nadbytočné pasáže s hovoreným slovom, ale to je skutočne iba malý detail, ktorý ani nepovažujem za chybu, len napríklad pri záverečnom rozsudku by mi maximálne vtipné pripadalo iba nezrozumiteľné mrmlanie. (15.01.2015)

Výtvarne originálne spracovanie legendy o Jurajovi Jánošíkovi. Okrem typicky kubalovského výtvarného spracovanie sa nezaprie, že Viktor Kubal je humorista. Na pozadí dramatizácie legendy podfarbenej nefalšovanou terchovskou muzikou na nás Kubál neustále huncútsky požmurkáva a do  každej scény pridá nejaký fórik či gag, ktorým priam až paroduje legendárny príbeh. No vo vážnych scénach neváha pritlačiť na city Darinou Laščiakovu alebo zdramatizovať danú chvíľu. 90% (22.10.2023)