Tam, kde jsem nikdy nebyl

Přiznám se, že jsem si pustila tento film pouze kvůli již zesnulé Brittany Murphy a byla jsem překvapena, že v podstatě koukám na "Most do země Terabithia" bez dětských herců.. Milej film zejména o fantazii a bláznovství.. Hlavní hrdina hledá sám sebe a oprašuje vzpomínky na svého otce, ale někdy bohužel myslí příliš sám na sebe a jde "přes mrtvoly".. Udělala bych tomu méně realistický konec :-) (03.01.2014)

Dle mého názoru mimořádné dílko, které se vymyká všem fyzikálním i jiným zákonům a lze ho přirovnat jen k filmům Král rybář a Hook. A stejně jako Robin Williams mohl vzlétnout v Hookovi jen díky tomu, že zapomněl, že je dospělý, tak i zde je třeba zapomenout na všechno a CHTÍT tomu věřit. Jen tak se divákovi povede dostat do království Neverwas, kde je bláznem a králem jeden a tentýž člověk. Fantazie však není jedinou dějovou linkou, smíření se se smrtí otce i se sebou samým jest rozměrem dalším. Film měl možná i vyšší ambice na úrovni Přeletu nad kukaččím hnízdem, ale nakonec zůstalo přece jen u té pohádky a to je dobře. 90% (19.10.2014)

Sikovny pribeh, ako zladit meta pribeh, pribeh v pribehu do pribehu ako takeho, t.j. vymysly a skutocnost vlastne jedno su. Problem je vsak v spracovani, aj ked je to maly film, ma mnohe neduhy sucasnej americkej kinematografie, na drobne detaily sa proste kasle, a tak necudo, ze neverim, ze hlavy hrdina je skutocne psychyater a ze skutocne ma psychicke problemy, neverim, je to prilis klisovite a gycove. skoda. (03.09.2007)

Pod vedením neznámeho režiséra Joshuau Michaela Sterna, ale zato s naozaj hivezdnym obsadeným vzniká film o návrate do bájnej krajiny s priblblým a obohratým názvom Neverwas, vymyslenej spisovateľom, ktorého syn ani otcovu knihu nikdy nečítal. Celý film je však strašne o ničom, neoriginálny prístup režiséra presne sa držiaci šablóny formuje príbeh úplne bez šťavy a potrebného kúzlo, ktoré by si zaslúžil a nič veľké sa nepokúšajú ani herci. Možno najviac zaujme Gandalf, ktorý tu chovanec psychiatrického ústavu pôsobí, zo svojou tvárou asi najpresvedčivejšie - dokonalý blázon. Film má neozaj veľmi zaujímavú (a svojim spôsobom aj divnú) farebnosť, vznikajúcú nasvieteným a až hlavne presvietením interiérov, čomu som až tak veľmi nechápal, pretože vizuálnu stránku to nijak výraznejšie nezlepšuje. Za najlepšie odvedenú sa dá označiť príjemná klavírna hudba Philipa Glassa, dávajúcu snímke pohodovú atmosféru, zvýrazňujúcu tiež to, že v celom filmo akoby o nič nešlo. Na 2* určite nie je, skôr tak 2,5*, ale mal som veľký problém film dopozerať nakoľko 100 minút vyznievalo skôr ako 200. Dobre vystihol Nick Tow. (26.02.2008)

Anotácia k filmu vyzerala sľubne. Lenže sľubne vyzerajú aj hamburgery v reklamách na "mekáča". V skutočnosti ide o umelohmotný surogát - a to už nehodnotím iba chuť hamburgerov, ale voľne prechádzam k filmu. Už to, že tvorcovia zverili úlohu psychiatra Aaronovi Eckhartovi, s jeho kukučom švajčiarskeho lyžiarskeho inštruktora, nás malo varovať. Všeličím ďalším: počnúc výberom lokácií a nasvietením scén nekončiac, vytvára Stern skôr ilúziu blízku fotkám z lifestylových magazínov či katalógov cestoviek. Prípadne rodinných filmov, v ktorých ešte aj temné stránky života vyzerajú ako čerstvo rozbalená vianočná kolekcia. Jedno však tomuto filmovému gýču uprieť nemožno. Pravdivosť názvu. Áno, ja som sa po dopozeraní Sternovej snímky cítil naozaj ako "tam, kde som nikdy nebol". P. S. Nepochybujem o tom, že už len vďaka účasti Iana "Gandalfa" McKellena sa bude filmu v požičovniach /aj na ČSFD/ dariť a moje skúpe dve hviezdičky s jeho ratingom nijako vážne nezakývu. (02.05.2007)