Snílek

Keď sa človek na film pozerá ako na rodinný a neočakáva ťažkú, hlbokomyselnú drámu, tak rozhodne zaujme. Ide o také milé, príjemné pohladenie na duši. Dialógy síce mohli byť menej klišoidné a trochu viac inteligentnejšie, ale emočná stránka našťastie aj tak prevyšuje. Občas poteší vidieť, že sa niekomu niečo podarí a že sa všetko na dobré obráti. Je tu veľa pozitívnej energie, a tej nie je nikdy dosť. 70/100 (13.05.2014)

Naprosto naivní dívčí drama. Už jen začátek filmu a slova Kurta Russella typu "jsou to lidi a mají jména!".. což byla reakce na Větu Davida Morse "Odvezte si ty Mexičany". Nejsou to pochopitelně přesné citace, ale někdy jsem jako divák až styděla jak strašně moc sladké, růžové a cukrové to je. Brrr.. potřebuji si dát něco pořádného. (12.05.2014)

Komu by sa nepáčil film o koňoch? A kto by už odolal dievčatku a jej koníkovy? Snílek, podobne ako Phar Lap, stavia na kráse a majestátnosti koňí, športe kráľov a skutočnými udalostami (i keď neviem do akej miery). Snílek tu však zapája sentimentálnosť v podobe vynikajúco harajúcej Dakoty Fanning, či dojímavý scenár akým je citový návrat otca ku svojej dcére bez ohľadu na finančnú situáciu. Krásne prostredie, vnímavý príbeh a srdcervúca hudba robia z filmu príjemnú záležitosť pre celú rodinu, kde si každý člen príde na svoje. Dokonca pár vydarených fórov vás donúti vytasiť aj zuby. Heroický záver tak, ako to máme všetci radi dosiahne to, že film si veľmi radi pustíte znovu. (17.11.2010)

Příjemné to, ano, jenže svou nucenou infantilitou. Na všechno je tu nahlíženo z dětské perspektivy, až na jedno menší škobrtnutí tenhle snímek neobsahuje ani jeden jediný beznadějný moment. Téměř každá překážka se během chvíle sama vyřeší, problémy jako by neexistovaly. Disfunkčním dojmem působící rodina funguje výborným dojmem a splnění snu je téměř na dosah. Dreamer běží jak po másle, doslova. Klidně se na něj můžete za pár dnů podívat znovu, neboť v něm není moc momentů, které by stály za zapamatování. (26.10.2008)

Krásny film o koňoch. A keďže kone milujem mohol by byť aj oničom a napriek tomu by som dal vysoké hodnotenie. Ale opak je pravdou. Film si moje hodnotenie plne zaslúži. Príbeh o hľadaní a nájdení svojho miesta pod slnkom, o záchrane ľudskej a zvieracej duše sú predsa na zjedenie. Kvalitu filmu potvrdzujú aj Áčkoví herci, ktorí by do blbého projektu predsa nešli. Mne osobne film lahodí v tom, že som sa na jeho konci usmieval. A to sa nestáva často. Dokonca som postojačky fandil pri finálovom závode (aj keď som samozrejme vedel kto vyhrá). A čo mi najviac utkvelo v pamäti? Scénka s kŕmením koňa nanukmi. (28.04.2015)