Harry Potter a Fénixův řád

„Nejde o to, čo máte spoločné, ale o to, v čom ste odlišní.“ Ako fanúšik filmových potteroviek sa na každú ďalšiu teším, pretože neznamená len viac trikov a temnej atmosféry, ale predovšetkým toho, čo potterovkám mnohí vyčítajú: seriálovosť. Ak si niekto pozrie Kameň mudrcov a potom až Fénixov rád, ťažko môže čakať, že pochopí vzťahy, zvraty atď. Ale to je údel mnohých pokračovaní a vulgárne poviem, že piaty diel bez znalosti tretieho si pozrie len blbec. Ja sa v Harryho filmovom svete orientujem a jeho seriálovosť mi naopak absolútne vyhovuje. Fénixov rád nie je dokonalý. Je zbytočne dlhý. Miestami je až úsmevné, ako sa scenárista snažil do deja aspoň do dvoch scénok zakomponovať cameo postavy z predchádzajúcich filmov, hoci sa sem nehodila. Na strane druhej, aj to je vec, ktorá mi skôr vyhovuje, než aby ma znechucovala. Vidieť v jednej izbe pokope autority ako Brendan Gleeson, Gary Oldman a David Thewlis, bol pre mňa pohľad na nezaplatenie. Slabý je tentokrát nový prírastok do učiteľského zboru, ktorý sa na Branagha, Thewlisa a Gleesona z minulých ročníkov nechytá. Ale aj tak super potterovka. Gleeson je skvelý aj tu, ale faktom je, že Moodyho hrá de facto prvý raz v podstate až tu (bez spoilerov sa o tom nedá baviť). (20.01.2008)

Páči sa mi smer, akým sa táto séria vyvíja. Piaty diel je zrejme najdospelejší a bepochyby najkomornejší, keď až na záver ustupuje akcia dialógom a postavám. A v súvislosti s tým je veľkým pozitívom, že herci stvárňujúci hlavné postavy sú vo svojich úlohách čoraz presvedčivejší. Niektoré scény z knihy na škodu veci absentujú a smrť dôležitej postavy v závere pôsobí mierne odfláknutým dojmom. Lenže... celkový dojem z päťky je v konečnom dôsledku aj napriek menším výhradám a vďaka výbornému finále pozitívny. Veľmi pozitívny. I keď mám menšie výhrady, musím proste uznať, že táto psychologická verzia Harryho Pottera má niečo do seba a s opakovanými zhliadnutiami je čoraz lepšia. Pokračovanie príbehu budem vyzerať skutočne netrpezlivo. (18.07.2007)

Piaty Harry je výborný a chudák Goblet Fire vyzerá medzi Azkabanom a Phoenixom, ako úplný kripel. Potter zraje ako víno a jeho príbehy, už nie sú len prskavky a farbičky z jedničky (o tom puberta nikdy nebola). Yates prekvapivo (ale zaslúžene) vypaluje neprajníkom rybníky a za jeho prácu s atmosférou, hercami a predlohou jednoznačne palec hore. Ale ona mu ide aj akcia (čo skromne naznačil) a dúfam, že mu Rowlingová dá v šestke poriadne vyjašit. Mne proste Fénixov rád prišiel ako pečlivá príprava na niečo NAOZAJ VEĽKÉ, preto napäto čakám a šetrím tu jednu hviezdičku. 90% (17.07.2007)

Po Newellovskej rutinérskej a efektami nabitej štvorke mení Yatesov piaty diel notu na rádoby psychologickú konverzačnú drámu s prvkami kritiky diktátorského vzdelávacieho systému. Fenomén HP ide ťažko mimo mňa, napriek tomu si každý rok nájdem čas na to, aby som si pozrel na čom tá dnešná mládež fičí. Ale k filmu-Yates rozhodne natočil lepší film než bola vyprázdnená Ohnivá čaša, nanešťastie opäť plávame na vlnách lásky, dobra a spravodlivosti, ktorá vždy vyhrá. Istá snaha o vnútornú prepracovanosť charakteru hlavného hrdinu tu je, bohužiaľ momentov v ktorých si uvedomuje že svet ani ľudia nie sú dokonalí (terorizovanie mladého Snapea) je ako šafranu. Yates utlmil dve najvýraznejšie vedľajšie postavy Hermionu a Rona na úkor ostatných spolužiakov, ktorí za tento priestor vďačne prekrývajú známejších hrdinov. To platí najmä o predstaviteľke Luny Lovegood, Evanne Lynch, ktorej výstupy sú potešením pre oko i ucho diváka. Ide totiž o jednu z mála originálne a zaujímavo napísaných postáv v tomto filme. Omnoho viac diváckeho záujmu vzbudia postavy na strane Temného pána (ktorý stále vyzerá ako nedovyvinuté niečo a je skôr na smiech), a to Lucius Malfoy a sesternica Bellatrix Lestrange. Jason Isaacs tu konečne nepôsobil ako idiot (na rozdiel od Newellovho počinu) a akonáhle sa na plátne zjaví pani Burtonová (pardon, Helena Bonham-Carter) budete mať pocit, že Voldemort je len nastrčená bábka. Helena je skrátka skvelá a i za tie dve minúty čo je na plátne zatieňuje všetky ostatné postavy. Problém s piatym Harrym je ten, že sa snaží o ničo čím nikdy nemôže byť. Rozprávka o boji dobra so zlom pre mňa nikdy nebude plnohodnotnou drámou, pri ktorej by som si hrýzol nechty ako to celé dopadne. Neakčné prvé tri štvrtiny filmu nám naservírujú len pár zaujímavých scén ( opäť sa vraciam k Lune Lovegood, či scénam so Snapeom), zbytok je len balast priemerných dialógov. Čo ale stojí za to je záverečná štvrtina v Oddelení záhad. Tu Yates rozpútal výborné magické akčné peklo, na ktoré môže byť hrdý. Čo mi však na Harrym nekonečne lezie na nervy je to, že vždy keď má veľký problém (tj. vždy v závere každého dielu), spomenie si na svojich rodičov a priateľov a nie je toho, kto by nad ním vyhral. Sorry, ale z tejto „originálnej“ ilúzie som vyrástol asi v šiestich rokoch. 8/10 (06.08.2007)

V podstatě zábavný film, který jakoby se celou dobu snažil dosáhnout dokonalosti, jenže mu to nejde. A díky té úporné snaze neustále téměř neviditelně klopítá. To vše je korunováno velice mdlým finálem. Bohužel tohle asi bude hlavně režisérova chyba. Jenže film má zřejmě kvalitní předlohu (nečetl jsem), podle níž vznikl dobrý scénář. Vtipné situace v kombinaci s všudypřítomnou temnotou, výbornými výkony mladých herců a skvělými triky dělají z pátého Pottra stále nadprůměrnou záležitost. Jako film na mě Fénixův řád působil podobně jako šestá kniha Kingovy ságy Temná věž s názvem Zpěv Susannah, která se dala plně docenit až ve spojení se sedmým dílem, protože člověk pochopil, že to bylo nutné ticho před bouří. Snad to bude platit i zde. (19.07.2007)