Mistři hazardu

Kapitola prvá: Predloha vs. Remake Nie žeby som bol nejakým hardcore fanúšikom seriálovej predlohy, ale videl som celkom dosť epizód a bola to solídna 70's zábava so štýlovými hrdinami, ešte štýlovejším autom, rozkošne nemotornými zloduchmi a scenármi písanými zakaždým podľa rovnakej šablóny. To ale nebráni tomu, aby si divák seriál užil aj dnes. Z predlohy si film prevzal iba názvy postáv a vzťahy medzi nimi, ich charaktery však od základov prekopal. Nevravím, že je zlé prispôsobiť hrdinov novej dobe, ale hrubý jazyk a prekročenie hranice medzi chytro zvodnou a hlúpo ľahkou Daisy mi fakt vadili a pripadali mi trochu ako urážka pôvodného dosť fajn seriálu. Kapitola druhá: Laická analýza I. Nemôžem ale povedať, že by boli zremakovaní Dukes of Hazzard nudní alebo nezaujímaví, zabaviť sa na nich celkom dá - vo filme sa vždy niečo deje, Seann William Scott a Johnny Knoxville sú sympaťáci, Jessica Simpson je odporne prvoplánová, ale pozerá sa na ňu fakt dobre (áno, podľahol som lacným trikom) a General Lee charizmou prekonáva aj istý hovoriaci čierny Pontiac i transformujúci sa tirák z garáže Michaela Baya. Intermezzo: Burt Reynolds Veľké výhrady mám však k postave Bossa Hogga, ktorú sa viac zničiť snáď ani nedalo, tvorcovia do nej totiž obsadili Burta Reynoldsa (čím sa sami nafúkane pochvália v kvázi štýlovom predstavení jeho postavy), ktorý má zrejme problém uvedomiť si, že známe meno neznamená talent alebo charizmu a snaží sa hrať veľkého šéfa, darí sa mu ale jedine pôsobiť rozpačito až trápne. Kapitola tretia: Laická analýza II. Scenár filmu je dosť o ničom, navyše sa v ňom nájde ešte aj niekoľko nevtipných hlášok a situácií, ktoré však vtipné byť mali, ale k réžii mierne tiahnúcej do béčkových vôd sa to vlastne hodí tak akurát. Čo ale na filme veľmi oceňujem je fajnový rockový soundtrack, ktorý už aj tak parádne natočené automobilové naháňačky a preteky povyšuje na kráľovskú zábavu. Hrubý jazyk mi na filme síce prekážal, to ešte stále platí, ale musím uznať, že český dabing má fakt koule a vyhýbať sa mu rozhodne nie je potrebné. Kapitola štvrtá: Starsky & Hutch - nedosiahnuteľný ideál? Nedá mi ešte nespomenúť paralelu s remakom seriálu Starsky & Hutch. Oba filmy sú remakmi seriálov z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, v ktorých išlo v podstate o to, že dvaja chlapíci jazdili v parádnych autách. Filmový Starsky & Hutch ostal zasadený v sedemdesiatych rokoch (dobrý krok), svojej predlohe vzdal hold minimálne v podobe zábavných cameo roličiek bývalých hercov hlavných rolí (dobrý krok), nezameral sa na súčasné teenagerské publikum prahnúce po akcii, štýlových a hláškujúcich, i keď neuveriteľných hrdinoch a čo najviac obnažených čo najlepšie vyzerajúcich herečkách či hercoch; ale vybral si cestu sympatickej polo-akčnej komédie určenej pre všetkých (ďalší dobrý krok) s hercami, ktorí boli v podstate stávkou na istotu - Frat Pack zaručuje aj v tom najhoršom prípade aspoň priemerný úspech (opäť raz dobrý krok). A keď film nakoniec uspel finančne i u kritiky, pomazané hlavy v štúdiu prišli s nápadom oživiť ďalší starý (a nie nepodobný) seriál, akurát sa tentokrát vykašľali na detaily, ktoré v konečnom dôsledku môžu mať veľký vplyv (a nakoniec aj mali) na úspech či neúspech snímku a spoľahli sa na to, že o záujem divákov sa postará už len samotný názov filmu/seriálu a nič iné nie je nijak zvlášť podstatné. Epilóg Dukes of Hazzard mi nedali okrem jednorazovej ničím výnimočnej zábavy nič, ale podarilo sa im ubrať mi cca hodinu a pol života, ktorú som strávil písaním tohto nečakane dlhého komentára k filmu, ktorý si takúto časovú investíciu ničím nevyslúžil. Hodnotenie vidím na rozhraní dvoch a troch hviezdičiek, prikloním sa ale k dvom, béčkových momentov tu bolo na nie-tak-úplne-béčkový film predsa len priveľa. Poďakovanie Ďakujem filmu aspoň za to, že mi pripomenul môj takmer zabudnutý, ale teraz znovu aktuálny sen: Starsky Torino v jednej garáži a General Lee v druhej. (16.01.2009) (méně) (více)