Sekai no čúšin de, ai wo sakebu

Asijská romantika v neopakovatelném pojetí. Všechny emoce jsou řečeny bez nadbytečných frází a nejněžnějších scén je dosaženo třeba jen jediným gestem či pohledem. Dokonalost tentokrát zůstala za dveřmi, protože scénář se do všech nálad rozmachuje až příliš zeširoka, ale romantické duše budou hledat kapesníky tak jako tak. (20.05.2007)

Je to celkom dobrá romantická dráma. Má vydarený príbeh o mužovi, ktorý si žije svojim obyčajným životom, až kým jeho snúbenka pri balení vecí náhodou neobjaví starú audiokazetu, ktorá bola poslednou správou od ich spoločnej známej z čias strednej školy. A tak sa muž vydáva na cestu plnú spomienok z čias, keď svoju prvú lásku nadovšetko miloval, ale jej leukémia im neumožnila zostať spolu dlhšie. So spracovaním som celkom spokojný, ale stále sa to dalo podať aj lepšie. S touto výrazne nadpriemernou dĺžkou nemám žiadny problém, po celý čas si to udržuje slušnú úroveň, takže som sa ani na chvíľu nenudil, lenže hlavne to rozdelenie deja a využitie celkového potenciálu mi neprišlo práve najideálnejšie. Ocenil by som trochu výraznejší úvod, tento mi prišiel taký zvláštny, aj keď stále dobrý a potom sa už začne samotná spomienková cesta. Tu oceňujem pomerne časté prepájanie minulosti so súčasnosťou, takže sa v súčasnosti neodohráva iba úvod a záver, ako je to v podobných filmoch zvykom, ale v priebehu sa to mení častejšie, no zase nie tak, aby to rušilo, vždy majú jednotlivé sekvencie dostatok priestoru, takže toto mi plne vyhovuje. Páči sa mi aj viacero menších prvkov, ako fotografovanie alebo obdobie hurikánu, ktoré to celé osviežia, ale trochu ma mrzí horšie rozdelenie dvoch romantických etáp, teda tej šťastnej a následnej nešťastnej. Mám pocit, že tá druhá príde až moc skoro, chcelo by to viac priestoru pre ich šťastný vzťah, potom by sa do toho dalo vžiť lepšie, tu si viditeľne zvolili hlavne ten dramatický štýl. Ale v poslednej tretine sa mi do toho podarilo lepšie dostať a táto časť je aj z celého filmu najlepšia. Herecké obsadenie je na tom dobre, najväčší priestor tu majú štyri osoby v dvoch časových líniách, z hlavného dua minulosti mi mladík neprišiel najlepšie zvolený, ale jeho postava ma bavila a s dievčaťom nemám žiadny problém. A súčasnosť je už úplne ideálna, výborní Takao Osawa a Kou Shibasaki, len mohli mať viac spoločných scén. S réžiou a technickou stránkou som spokojný, síce emócie moc nefungujú, ale to mi ani nevadí, hlavne, že sa na to pozerá viac, než dobre. Crying out love, in the center of the world mi nepríde až taká prvotriedna romantická dráma, za akú je považovaná, ten scenár sa podľa mňa mohol ešte upraviť vo viacerých ohľadoch, ale aj tak je to stále slušný nadpriemer a bavil ma aj po opakovanom pozretí. 76% (06.04.2013)

Sáhl jsem po "Crying Out Love" na popud zdejšího vysokého hodnocení a aj, dostal jsem přes prsty. Asi mám jiné představy o romantice (zdravím mou milou Jane Austen) nebo jsem možná na takový doják už moc starý (či snad zralý?), ale nedokázal jsem se zbavit dojmu, že v tomto filmu je vše plytce vyumělkované. Obávám se, že kdo je životem skutečně protřelý a kdo skutečně prožil něco podobně hluboce trýznivého, natočil by podobný příběh prostě úplně jinak. Jediná uvěřitelná postava v tomto filmu se mi jevil strýček Shige. (20.02.2011)

Neobvykle smutný príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka a následnej schopnosti žiť ďalej bez výčitiek voči tomu druhému. Prelínajú sa tu dve roviny ostro kontrastujúce, kde jedna je naplnená nežnou láskou dvoch mladých nepoznačených ľudí nemajúcich čo stratiť a omnoho menej farbistého a naivného sveta ranených duší, ktoré vyfarbil do siva sám život so svojími úskaliami. Je to taká variácia na Christmas in august, My live without me a Il mare v smutnom kabáte, kombinujúc všetko čo na nich bolo dobré . Len musím zase raz smutne skonštatovať, že sa nejedná o nič preborné len o využitie osvedčených princípov, len ma mrzí, že túto vetu som na konci môjho komentára musel už po ntý krát vysloviť pri Ázijskej produkcii. 4,5* (28.01.2007)

Zdejšími uživateli opravdu přeceněný film. S emocemi Japonci pracovat umí, o tom žádná, ale tady se místy dost přestřelovalo. Způsob vyprávění děje je rozhodně zajímavé, posílání vzkazy pomocí kazet dokonce velmi nápadité. Snaha vyvolat hektolitry slz ztroskotává na nepříliš sympatických hercích, snad kromě Aki. Jsou lepší a opravdovější "tear films," vážně. (07.04.2009)