Řek Zorba

"Život je problém. Iba smrť nie je. Byť na žive, to znamená povoliť si opasok a vyhľadávať problémy." - Alexis Zorba... Bez tohto filmu by rozhodne neexistovalo Grécko v takej podobe, aké ho poznáme dnes - Zorba je priam gréckym národným dedictvom. Knihu som síce nečítal, ale nakoľko po pánovi Kazantzakisovi pomenovali letisko hlavného mesta ostrova Kréty, tak usudzujem, že má v tomto štáte doposiaľ pomerne veľký rešpekt. Skutočný Grék Zorba (alebo presnejšie Zorbas) sa na toho filmového/knižného z povahovej stránky pomerne dosť podobá a preto ma trochu mrzí, že sa Kazantzakis nerozhodol opisovať presnú históriu. Popravde, neviem, čo som mal od filmu očakávať. Vo všeobecnosti sa veľmi nerozoberajú jednotlivé plusy a mínusy snímku a tak som sa do neho pustil celkom naslepo. Grék Zorba je film pomerne dosť starosvetský - je natočený spôsobom, akým boli natočené oveľa staršie filmy, ale je tu použité veľké množstvo zaujímavých prvkov a kamerových záberov, ktoré ale v spomínaných starých filmoch nejestvovali (napr. záber rútiaceho sa dreva z kopca). Je to tak isto film na tú dobu trošku poburujúci - najkrajšou a zároveň najmilšou scénou bola nepochybne tá, kedy sa do izby chorej Zorbovej manželky nasáčkovala celá krétska dedina a všetci jej obyvatelia spokojne čakali, kedy už konečne zomrie, aby mohli izbu vyrabovať a pekne si poodnášať jej majetok. Vecou, ktorú si na celom filme najviac vážim, je nepochybne nazabudnuteľná hudba Mikisa Theodorakisa, ktorá je prenádherným symbiotickým zlúčením celého gréckeho folklóru a ktorá sa v priebehu desaťročí stala priam metafyzickou entitou súčasného Grécka. Tá hudba je kapitola sama o sebe a dala mi omnoho viac, než celý tento film. (25.03.2018)

Potešil som sa príležitosti vidieť po mnohých rokoch tento preslávený film. A ako to už býva, sklamanie bolo úmerné očakávaniam. Prečítal som zopár komentárov, aby som zistil, v čom sa líšim. Všeobecne sú vychvaľované herecké výkony. Na mňa Alan Bates pôsobil dojmom neprirodzene škrobeného anglického panáka a Anthony Quinn síce hral ako o dušu, ale predsa by som si vytvoril autentickejšiu predstavu pri čítaní knihy. Hudba a tanec sú slávne. Dokonca som sa dočítal, že choreografiu sirtaki vytvorili špeciálne pre tento film. Iná vec je, že ak ma táto hudba a tanec nadchýna, pustím si na YouTube videoklip trvajúci 3:43 min. a nemusím pozerať zdĺhavý film, ktorého téma ma nezaujíma. Pretože aj dnes kdejaký otrapa na lavičke posilnený čučom bude vykladať nejaké sprostosti o slobode a voľnosti, zatiaľ čo z neho bude sálať smrad a lenivosť. To je aj dôvod, pre ktorý som sa na Zorbu, podľa mňa predchodcu Lebowského, díval cez prsty. (26.09.2012)

Bohuzel jsem film videl v ceskem zneni a tak plnohodnotne nejsem schopen ocenit herecke vykony, na kterych nejspis tento film stoji. Kdyz opomenu tento handicap, tak stejne zustanu zklamany a moc dobre nechapu divacky uspech tohoto filmu. Atmosferu Krety do me film nedostal, scenar se mi taky nezda nijak vyjimecny, kamera obycejna... Nevim no... (15.02.2014)

Čo na tom, že rodený Mexičan hrá Gréka, ako vyšitého, keď to má strašne neuveriteľné grády, a zase typický Angličan s prízvukom sa snaží stelesniť nastolenú postavu s gréckymi koreňmi, alebo napríklad taká Lila Kedrova, predstaviteľka Madame Hortense, Francúzsky, žijúcej už dlhé roky na Kréte, čo vlastní Hotel Ritz, keď i ona má až ruský pôvod, a tak nakoniec jediná skutočná Grékyňa z tohto ústredného ansámblového kvarteta, je iba Irene Papas, ktorej priezvisko mi naprosto evokuje, že sa tu musela jednoznačne narodiť. Jej vdova pôsobí až magickým dojmom, s výrazmi tváre, ktoré si navždy zapamätám. A tieto štyri charaktery rozohrávajú fascinujúcu štúdiu medziľudských vzťahov, ktoré často berú na ľahkú váhu, čo väčšinou máva svoje následky. Bez akýchkoľvek diskusií im dominuje extrémne výrazný Alexis Zorba, ktorý vytvára nálady a tóny kinematografického klenotu od cyperského rodáka Michalisa Kakojannisa, za doprovodu hádam jednej z najlepších prác kameramana, akú som mal možnosť v živote zhliadnuť, Waltera Lassallyho. Vôbec si nedokážem predstaviť, že by bola farebná namiesto čiernobielej. Fantastická kompozícia obrazu ! Vedľa DP taktiež vychvaľujem do nebies i herecký výkon Tonyho Quinna, ktorý si tým pádom ukoristil snímok sám pre seba, na jeho tanec sa nedá len tak zabudnúť. Kedrova bola dominantná v samom úvode, keď Zorba dorazil so “Šéfom” do malého krétskeho mestečka. Irenin výkon bol z môjho pohľadu veľmi záhadný a zvláštny. A samozrejme, čo by to bolo bez famóznej výpravy oscarového držiteľa-Vassilisa Photopoulosa ? Mňa asi najviac film oslovil vynikajúcou kamerou W. Lassallyho, ktorú si neviem vynachváliť ! A to ostatné už prišlo samo od seba. (14.12.2019)

Drama, které není pro mě. Věčně rozverné a melancholicky usměvavé nálady působí občas až otravně a prosvěcují je jen dva hlavní hrdinové, kteří už po pár společných minutách dokážou na minimálním prostoru působit jako staří přátelé. Jenže proti lehce problematické hřejivosti je druhá polovina plná existenciální tíživosti a vyrovnávání se s krétskou mentalitou daleko horší a přichází naprosto nečekaně a nepříjemně hlasitě. Nevyrovnaná a okoralá klasika, které třetí hvězdu pohříchu získali Quinn s Batesem. (19.09.2009)