Zvoník u Matky Boží

Myslím, že toto je najznámejšie, a zároveň aj najkvalitnejšie, filmové spracovanie historického románu francúzskeho spisovateľa Victora Huga (26.2.1802 - 22.5.1885) "Chrám Matky Božej v Paríži". Romantický príbeh o degenerovanom, mentálne zaostalom zvonárovi Quasimodovi, ktorý sa pudovo zamiluje do krásnej cigánky Esmeraldy, čo prchá pred zákonom. Hlavné úlohy stvárnili dve veľké hviezdy svojej doby, Gina Lollobrigida a Anthony Quinn. "Notre Dame de Paris" - literárna klasika, s ktorej sa časom stalo aj klasické, rešpektované filmové dielo. **** (08.04.2010)

⚪Kniha na nevydržanie, od pravdepodobne jediného autora, s ktorým v živote ,,priatelia nebudeme", Victora Huga. Tento film ju však adaptuje na príjemné, farbisté a atmosferické dielko, ktoré v kope ,, zvoníkových" adaptácii jasne vyčnieva a zjednoduší život tým, ktorí z akéhokoľvek dôvodu obišli pôvodné povinné čítanie.⚪Tiež hodnotím až deň po smrti veľkej G. Lollobrigidy, keďže jej duo Esmeralda + Quasimodo A. Quinna je zjavne neprekonateľné.⚪ (17.01.2023)

Určitý »HYPE« okolo zrovna tohto pomerne dosť inkvizičného a zas málo romantického titulu: Chrám Matky Božej v Paríži, je podľa môjho vecného názoru: hodne zveličeným, prehnaným a nadneseným, nakoľko sa takmer vôbec ani nezakladá na pravde, ale skôr úplne naopak; zväčša totižto na mňa priamo sálala akási bližšie nešpecifikovaná NUDA, ktorú vskutku asi nedokážem ani bližšie konkretizovať, pričom ak by som ešte neprechovával i určitú sympatickosť z mojej strany voči zúčastneným aktérom [najmä teda, čo sa vo všeobecnosti týka "lollobrigidky"], tak som priam presvedčeným o tom, že by som išiel s celkovým hodnotením → minimálne aspoň i o stupeň nižšie, čo by už tentoraz zrejme naprosto zaváňalo akýmsi veľkým [trochu si predsa pomôžem i českým jazykom v tomto ponímaní] průšvihom, kedy tvorcovia neboli príliš ďaleko vzdialení od filmového maléru ... • Rovnako si tiež ani bohvieako extra zvlášť zase nemyslím, že «cigánska komediantka» ESMERALDA [a vari i "čarodejnica," podotýkam!], čiže údajne akási ikonická, či dokonca vraj i nesmrteľná postava v podaní Talianky: Giny Lollobrigidovej, je snáď iba tou, ktorú by som si mal navždy [za]pamätať, s čím jednak rozhodne nesúhlasím, keďže som akosi ani nepostrehol, prečo vlastne by tomu tak malo byť? • Skrátka; tento titul bol celkovo nudným a nezáživným, kedy trebárs taký predstaviteľ »Muža v čiernom«, t.j. Claude Frollo v podaní francúzskeho herca Alaina Cunya, [ktorý mal mimochodom oveľa lepšie napísanú postavu v nasledujúcom DIAMANTOVOM POČINE: La dolce vita, kde totiž na malom priestore dokázal vyťažiť naprosté maximum, čo bohužiaľ v tomto prípade absolútne neplatilo], je tak extrémne nevyužitým ["antagonistom"], že sa neustále iba kamsi večne zakrádal, a k tomu sa stále len mračil ..., až si normálne myslím, že «zvonársky hrbáč» Quasimodo v podaní pôvodom mexického herca Anthonyho Quinna, bol na tom pravdepodobne ešte asi horšie, než jeho hlavný súputník, lebo ak by sa režisér Delannoy, v jednom kuse nezapodieval iba samými malichernosťami [postavami: Phoebusom a Pierreom a podobne], a venoval náležitejšiu pozornosť dvom »mimoriadne zaľúbeným hrdličkám« Esmeralde & Quasimodovi, a nevkladal prebytočné vsuvky v podobe ďalších, akýchsi vedľajších postáv, tak vtedy by som mal určite lepší dojem z filmu ako celku. • V krátkosti sa jednalo o SKLAMANIE, ktoré si táto látka vonkoncom nezaslúžila, a tak napokon možno niekedy vyskúšam aj iné alternatívy ... (02.11.2023)

Nejspíš nejpovedenější filmová adaptace slavného románu Victora Huga. Gina je nejlepší Esmeraldou, kterou filmové plátno spatřilo. Ať už jde o její pohybový talent nebo vzhled. Jedinečný je též výkon A. Quinna v roli Quasimoda. Provedení snímku je samozřejmě ovlivněno rokem výroby, takže celá scéna působí značně kulisově, místy až divadelně. Tep života dobové Paříže je tak stěží slyšitelný. Za největší klad lze považovat úspěšné převedení všech stěžejních prvků románu. Romantismus tak mohl znovu ožít a divák si může prožít tragédii příběhu nenaplněné lásky, který dojímal generace čtenářů před námi. Je to příběh, který bude lidi dojímat znovu a stále, neboť pravdivě vystihuje skrytá zákoutí lidské duše. 78% (04.12.2011)

Tlukou, buší. Kati. Duši. Macešsky. Kazotvorná společnost s kladivem. Na střepy. Tolik mříží kříží, tíží žití světel, pár odlesků z nebeských luceren. Svět truchlivé, smutné pohádky a magie, gotické romance žádoucí exotické krásky s kastaněty, ohnivou stuhou ve vlasech a plachého ochránce, "domovníka" kamenného šera, zraněného "zvířete," prince se srdcem. (02.10.2021)