Made in Britain

vyborny vypovedny film o zivote mladistveho nacka, ktoreho fantasticky zahral tim roth. celkovo, ked si zhrniem asi styri najvyraznejsie skinheads postavy, ktore mi do dnesneho dna silno rezonuju v mysli (edward norton, edward furlong, ryan gosling a tim roth) musim povedat, ze tym najlepsim je prave desivy roth. (06.10.2007)

Hodně komorní snímeček, natočený skoro až polodokumentárním stylem. Zaujme hlavně hereckým výkonem tehdy ještě hodně mladého Tima Rotha, který už tehdy prokázal svůj veliký talent. Jinak, je to ale poměrně o ničem, scénář je dost prázdný a prakticky bez vyvrcholení. Film asi jen pro velmi náročné diváky a fanoušky Tima... (13.08.2008)

Hodně podobné jako předchozí režisérův film Scum, ale se zaměřením na všechen ten odpor vůči autoritám a systému. Nemá cenu tady zmiňovat, že Tim Roth už v tomhle filmu ukázal svůj nespornej talent. Prostě tam zářil a jeho vzhled tomu dodal ještě na důrazu. Škoda toho useklýho konce, ale aspoň to neskončilo nijak tuctově. (26.04.2009)

Skutočne "krásny" príklad toho, ako si vymletí skinheadi privlastnili hajlovanie a svastiku a začali všetkým ukazovať, akí sú bieli ľudia debili a rasisti a že všetko o 2.svetovej vojne pochopili absolútne zle. Pretože národný socializmus a neonacizmus je ako biela a čierna. Tim Roth sa zhostil svojej role skutočne obstojne a vytvoril naozaj mentálne retardovaného psychopata, ktorého príbeh vás síce nenudí, ale nemáte žiadnu motiváciu sledovať príbeh niekoho tak nesympatického, alebo dokonca niekoho, koho neznášate. A to je problém pri každom filme, že hlavná postava sa vám musí páčiť a musí vám byť aspoň trošku sympatická, inak sa sústredíte na iné nepodstatné veci vo filme a príbeh vám ide úplne bokom. Ak máte chuť na skinheadský film, radšej siahnite po The Believer 2001. (18.09.2019)

Skinhead Trevor (s takýmto meno hlavnej postavy som film jednoznačne musel vidieť :-D) je jednou z najlepšie zvládnutých postáv čo sa týka tohto hnutia. Tim Roth zvládol jeho úlohu dokonale a vyplnil tak aj množstvo slabších momentov v dejovej línii príbehu. Trevor je akýmsi zrkadlom frustrácie vtedajšej mladej generácie vo Veľkej Británii. Krajina v danom období (a nielen Veľká Británia ale aj všetky Západné krajiny) čelila obrovskej vlne nezamestnanosti a kríze spôsobenej "vojnou" medzi krajinami OECD a Spojenými štátmi keď narastala cena benzínu ktorá priniesla najväčšiu krízu od ukončenia druhej svetovej vojny. K tomu treba prirátať neschopnosť britského trhu vyrovnať sa vtedy naplno sa rozbiehajúcemu ázijskému tigrovi Japonsku, vlne kvetinovej generácie (vojna vo Vietname) a rastúcemu počtu prisťahovalcov, ktorí boli ochotní pracovať za podstatne nižšiu mzdu ako domáci. Vo filme je ešte dobre vidieť nejednotnosť hnutia skinheads (Trevora síce jeden z vychovávateľov označuje ako Boneheada - teda priaznivca neonacizmu - ale samotný Trevor spolu s čiernym mladistvým delikventom Errolom - zaútočia na domy pakistáncov) a iba frustráciu jednej generácie nezamestnaných ľudí, ktorí svoj hnev pochopiteľne namierili voči prisťahovalcom a samotnej politike vládnej strany. Pravdu však bolo treba hľadať niekde úplne inde, to by však aj samotný Trevor vo filme musel mať podstatne vyššiu inteligenciu akou si myslel že disponuje. Alan Clarke tak vytvoril prototyp 16-ročného Trevora ktorý bol však vo Veľkej Británii zastúpený v každej vekovej kategórii, v každom meste a v každej komunite bez ohľadu na rasu, vierovyznanie či vzdelanie. Spolu so sériou This is England tak vytvoril skvelé okno do stavu britského kráľovstva 80tych rokov pod vládou železnej lady. (30.07.2020)