Sin City: Ženská, pro kterou bych vraždil

Čítal som Chandlera a ono to je fakt také prepálené. Monológy akoby vypadli z The Big Sleep. Čo tomu ale chýba je seriózny prístup k materiálu. Sin City 2 nemá príbeh, je len formálnou orgiou bez akéhokoľvek obsahu a čo je najhoršie, nemá žiadnu vôľu rozprávať príbeh a pracovať s postavami. Tie totižto využíva čisto na zvýraznenie prvkov noiroviek. Všetky ambície Millera a Rodrigueza končia pri štylistickom kopírovaní trademarkov žánru. Nič viac tu nie je. Sin City 2 je vizuálne úžasná hra s klišé žánru v neskutočne prázdnom filme, ktorého rezignácia na čokoľvek iné ma iritovala zo všetkého najviac. (06.10.2014)

Pomalé, utahané, neucelené, jako kdyby to někdo dělal na koleni. Vizuální část super, tak jako v jedničce, nezklamala, ale když už víme, co čekat, moc to nepřekvapí. Když se u filmu podíváte na hodiny, kolik ještě zbývá, už je to samo o sobě špatné znamení. Film nezachránila ani asiatka (Jamie Chung) ohánějící se samurajským mečem a lukem. Ani ty kozy, ani ty akční scény. Hloubka dialogů/monologů ve mně opravdu nic nezanechala. 50% (04.09.2014)

Je třeba přiznat, že tvůrcům se v důsledku povedl nečekaný umělecký kousek: jejich druhé Sin City je vlastně dost jinak děsivě omylnou adaptací komiksových předloh než jejich první Sin City. Při pohledu na dosavadní tržby nicméně soudím, že se o tom stejně skoro nikdo nedozví. Viz poznámky. (07.09.2014)

Brolin postrádá charisma Owena a ani ty pěkné trojky to nezvýší na čtyři. Polovinu stopáže zabírá manipulativní mrcha Ava, jejíž příběh je šablonovitý a bez překvapení. Hojně prezentovaná prsa Evy Green jistě nejednoho muže potěší, ale její přednosti jsou na plátně tak často a zřetelně, že vymizí jakákoliv aura tajemství a prostor pro fantazii. Dvojka je bohužel jen šedým odstínem vynikající jedničky a postrádá silné scény nebo nápaditou akci. A co humor a chytlavé repliky? Zapamatováníhodných hlášek je ve filmu pohříchu málo, a to vzhledem k pestrému hereckému ansámblu a jejich postavám obzvlášť mrzí. Vždyť v jakém jiném filmu kroutí J. Alba zadnicí tak, až jí málem pánev vyletí z kloubů, vkusně oblečená (!) Lady Gaga dává zmlácenému Gordonu-Levittovi dolar, nebo M. Rourke vytrhává nepříteli oko, jako kdyby to byla pampeliška? 65 %. [CSFD projekce, 2D] (03.09.2014)

Rozpohybované čiernobiele obrázky podruhé. Rodriguez pritlačil na osobitom štýle a posunul vizuál na hranu možností sledovateľnosti; gejzír samoúčelnej opulentnej efektnosti zabral, ale v určitých momentoch sa nevyhol presýtenosti obrazu. V dodržaní zásady quid pro quo však ubral na celkovej kvalite príbehu a dialógov (ktoré tentoraz idú cestou ešte prvoplánovejšej drsnej humornosti a presakovania testosterónu), ktorých kvalita je mierne kolísavá a nie každý prvok do jednotlivých poviedok zapadá s takou ľahkosťou a samozrejmosťou ako kedysi. Zvrstvenie nekontinuálneho rozprávania je zábavná vec mj. z teoretického hľadiska, ale moderného diváka recyklovaný (i keď do zaujímavých rozmerov a krížení ciest dovedený) koncept bez snahy o osvieženie nestrhne. Akokoľvek je akcia a balansovanie na hrane luxusnej komiksovej nekorektnosti a nerozvážneho over-the-top čľapkania sa v krvi a ustrelených končatinách zážitkom pre oko i ucho lahodným, predsa sa nepodarilo zopakovať prácu s charaktermi z filmu z roku 2005. Ten mal hneď troch "hrdinov", zatiaľ čo A Dame to Kill For má jedného antagonistu, senátora Roarka (Powers Boothe), prestupujúceho všetkými príbehmi a suverénnu femme fatale Evu Green, ktorá si opakovane dráždivo navlečie rúcho svojej menovkyne. Zvyšné postavy im tvoria krovie a sú strojcami banálnych vzťahov a interakcií - pokiaľ taký Marv v úvode ešte zaujme, po zvyšok filmu je vám vinou nudného zapracovania do deja ľahostajný. Dvojica policajtov síce nie je zlá, ale spolu s Willisom sú značne rušivým prvkom a zaberajú hracie pole omnoho zaujímavejším postavám, ako je Gail. Predvídateľnosť a pretrvávajúca naivita v otázke, čo treba divákovi ponúknuť, aby sme si ho udržali ústi v radu pochybných, len napoly funkčných castingových volieb (Josh Brolin, Joseph Gordon-Levitt, Juno Temple) a nevýrazných štekov (Ray Liotta, Lady Gaga). Línia s Nancy je vyslovene výsmechom toho, čo sa Rodriguez snaží nadstaviť. Na druhú stranu zhmotnená (ne)čiernobiela atmosféra je stále prítomná, hlášky vtipné a Rodriguezove úchylné pohrávanie sa s vizuálnymi hračkami a neonoir-splattergore nečakane zábavné. Navyše 3D sa v exteriéroch a špeciálne počas dialógov a monológov predvádza v plnej kráse a musím uznať, že tu niekto odviedol skutočne dobrú prácu. Klasický jazzový soundtrack príjemne pohladí po duši a potemnelé ulice sú hneď živelnejšie. Trochu nadhodnocujem, štvrtá hviezdička je vlastne len za 3D. 75% /////////// Po druhom pozretí: Bez 3D a davov nadšených geekov na špeciálnej premiére pre fanúšikov sú nedostatky omnoho citeľnejšie. Rodriguez si kompaktnosť a vyrovnanosť vôbec neustrážil. 60% (05.09.2014)