Režie:
Terry GilliamKamera:
Nicola PecoriniHrají:
Jodelle Ferland, Jeff Bridges, Janet McTeer, Jennifer Tilly, Brendan Fletcher, Dylan Taylor, Alden AdairVOD (1)
Obsahy(1)
Hrdinkou fantaskního příběhu je holčička Jeliza-Rose (Jodelle Ferland). Když jí zemře maminka, otec dcerku odveze z města na vesnický statek. A právě tam se začíná odehrávat směsice velikých podivností, upředená z bizarních představ a fantazií holčičky, jež své okolí přetváří ve svět kouzel. (Hollywood Classic Entertainment (H.C.E.))
Videa (1)
Recenze (294)
Něco mezi návštěvou Schwarzenberský hrobky a uklízením po drogovým večírku v centru Bagdádu. Terryho ponožky tentokráte vítají diváky v úplně jiný dimenzi, vesmíru, kde jsou děti magoři, dospělí neexistují a bombové útoky jsou prováděny za účelem zničení žraločí bytosti. Všechno mělo význam, ale Giliam hledal tak dlouho jointa po zemi a nechtěl zastavit ten kolotoč bizarních záběrů, až jsem z toho dostal schýzu. Závratě a pískání v uších, pocit samoty na celým světě a že svět je jedna velká imaginace, to je analýza a pocitovost Terryho Tidelandu. Vítej v jiným kosmíru! ()
Fungovalo ny to ako nejaký starý lacný antikvariát, burza lacných prkotín alebo bezplatné múzeum haraburdia, ale nie ako dvojhodinový ambiciózny film. ............. Čierny humor výrazne šedivie a nepomáha mu ani blond parochňa a tvorí len jednu z miriády náhodne sa povaľujúcich absurdností, nezriedka odkazujúcim k hororovým klasikám (rozhovorys bábikami podobné Shiningu alebo absolútne nemotivovaný nájazd kamery ako vystrihnutý z EVIL DEAD) ktoré zbytočne presycujú žalúdok filmu a v následnom spracovaní tejto obžernej masy tráviaci trakt filmu úplne rezignuje. .............. Gilliam je znova výstredný spôsobom, akým to dokáže iba on, avšak jeho blázneniu chýba dynamika spolu s aspoň minimálnym náznakom dýchajúcej duše a funkčným trávením (duša nemusí byť ani tak divoká ako vo Fear and loathing in Las Vegas, a v trávení by stačila aspoň desatina štiav z Dvanástich opíc), kvôli čomu je nemožné držať sa ho do úplného konca. ................ Tideland je veľká, perfektne nasnímaná skládka hrdzavejúcej zaprášenej imaginácie , v ktorehj útrobách je možné nájsť desiatky objektov vhodných na, nie zrovná lichotivé, metaforizovanie filmu. Ako synekdochu nespočetných možností použijem hnijúcu mŕtvolu otca hlavnej hrdinky.................. Vesmír vytvorený v Tidelande netrpí žiadnym deficitom čo sa týka početnosti možností rozbehnúť sa a zaujať. Opak je pravdou. Svoju exotickú preplnenosť ale nedokáže rozpohybovať, usporiadať a vytvoriť z nej jeden veľký funkčný organizmus. Tideland Banálne zlyháva na topornosti, každou pribúdajúcou desiatkou minút sa z neho stáva viac a viac poľutovaniahodný invalid s ochrnutými ambíciami ............. Problém pri objavovaní potenciálu jednotlivých kusov a kúskov surrálneho odpadu by nemal veľa šancí na narušenie procesu. Gilliam disponuje množstvom všetkého možného aj nemožného, čo, bohužiaľ, bezhlavo stavia na seba a výsledný produkt je nesúdržná atrakcia, architektonické fiasko zadrhnuté vlastnou stojatou nefunkčnosťou, prehliadka "cetiek" rozsiahlejšia než zbierky v Louvri. Lavína prenikavého nonsensu z ktorej sa ani sám autor autor nedokáže vyhrabať. Summa summarum, písať o takejto zmesi chaosu a snažiť sa ju uchopiť a vystihnúť nie je o nič menej zmätené, než zmes samotná. ()
Napriek tomu, že zvyknem pozerať aj hodnotiť značne nekonformné, zvrátené ba priam úchylné "prepytujem" filmy, patrí môj vkus a diela v jeho diapazone skôr k tým konzervatívnejším. Preto priznávam, že ma rozhorčené výlevy tunajších spolukomentátorov (narábajúce so slovami ako nechutný, šialený, chorý,a pod.) nadmieru pobavili. TIDELAND je totiž čistá fantázia, ktorou GILLIAM prináša do konzumu v ktorom žije naša polovica sveta, niečo čo naposledy "objavila" režisérska generácia rokov 60-tych (zvlášť JAKUBISKOvská poetika je tu viac než zjavná). Spája sakrálne s profánnym, škaredé s pekným, aktuálne s anachronickým,... V kontexte GILLIAMOVEJ tvorby je to ale fantázia štandardná, ničím neprevyšujúca napr. BRAZIL. A ruku na srdce, nezdá sa Vám vážení, že deti sú v dnešnom svete tá najohrozenejšia kategória ? (drogy, rozvody, pornografia, násilie, ...) Apropo, tá ALICA/ALENKA je podľa mňa iba návnada pre ortodoxných intelektuálov. -------- No a pre Vás ktorí naozaj chcete svojim zhuseným pocitom z kinematografie "iného druhu" dať voľný priechod, pozrite si napríklad nejaké referenčné dielo od A. JODOROWSKYho. ()
Fantazie a představy se z mého pohledu zásadně s realitou neprolínají, respektive divák je dokáže bez větších problémů odlišit narozdíl od dívky, která se jimi snaží bránit tváří tvář hrůzné skutečnosti (hojně využívané a funkčně zapojené nakloněné rámování). Možná tvůrčí záměr, mně tento přístup úplně nesedl. Nakonec ale převážila Gilliamova fantaskně-groteskní poetika a hodnotím za (velmi slabé) 4*. ()
Gilliamův Tideland oplývá bizarním humorem, vyšinutou groteskností a famózním výkonem malé Jodelle Ferland. Nedokážu si odpustit polopatický SPOILER: Malá holčička pravidelně připravuje svému tatínkovi dávku heráku, aby tatínek mohl "jet na prázdniny". Když jí umře maminka, sprostá a vylízaná flundra s vysmaženým mozkem, holčička se raduje, že teď může sníst všechnu její čokoládu. Pak jedou s tatínkem autobusem hodně daleko do pryč, protože tatínek chytí feťáckou stíhu. Tatínek nahlas prdí a smrdí jako prase a svádí to spolucestujícím na svou dcerušku... Přijedou do vybydleného squatu uprostřed prérie, kde na půdě řádí bojovné a nebezpečné veverky, tatínek si šlehne a umře taky. A holčička si hraje s jeho mrtvolou. Pak se mrtvola nafoukne, smrdí a vypouští konečníkem hnilobné plyny a holčička jí laje do tlusťochů a smraďochů... Ani sousedi holčičky nejsou normální, je to párek podivínských a retardovaných sourozenců... Šílená paní, která si ráda zpívá spirituály o Džýzysovi, pomůže holčičce tatínka mumifikovat (má v tom praxi). A její retardovaný bratr si s holčičkou hraje na manžele, pusinkují se a chtějí spolu mít bejby... Tyhle scény jsou už fakt za jistou hranicí, polévaly mě pocity nepříjemné trapnosti a studem jsem odvracel zrak... Bláznivý, morbidní a deviantní film. A... ehm... líbí se mi, to je snad jasné. ()
Galerie (43)
Zajímavosti (7)
- Mitch Cullin si zahrál také malou roli v autobusu. (Chatterer)
- Schránka u domu nese jméno "M. Cullin", což je odkaz na autora knihy Mitche Cullina, podle níž je film natočen. (Chatterer)
- Terry Gilliam film režíroval během 6ti měsíční přestávky při natáčení The Brothers Grimm (2005). (Chatterer)
Reklama