Inland Empire

Inland empire je to isté, čo Muhloland drive. V trochu inej forme a atmosfére, ešte viac nedivácke a odťažité. Hovorí sa, (čítal som), že ho Lynch točil bez scenára, ktorý písal počas natáčania. Či je to prejavom geniality istého tvorcu alebo začínajúcim mäkknutím mozgu a prichádzajúcou senilitou, je na každom z vás. Prehnaná dĺžka, ktorá musela odradiť aj viacerých Lynchových skalných, bola zámerom a Lynch ňou chcel dokázať povrchnosť popcornového diváka a ospravedlniť tak prepad filmu. Táto veta je v úvodzovkách. (15.06.2012)

David Lynch ad absurdum. INLAND EMPIRE sa vyžíva v znalosti majstrovej tvorby jednak hereckým obsadením protagonistov predchádzajúcich Lynchových filmov a jednak vkladaním „prídavných“ scénok z niektorých kraťasov. Faktom však je, že na IE (nemyslím prehliadač od Microsoftu) nadávajú i niektorí Lynchovi skalní. Podľa môjho názoru je to preto, lebo akokoľvek remeselne zručne IE pôsobí, nenájdete tu nič čo by ste u Lyncha nevideli. Narúšanie filmových postupov, dekonštrukcia narácie, úmyselne „pokazené“ kompozície obrazu sú všetko veci, ktoré už Lynch dávno ukázal a podľa môjho názoru ukázal lepšie. Ak totiž už i zarytí filmoví vedci ustúpili od pátrania po vyskladaní príbehu IE ostáva nám už len hodnotiť mieru lynchovského dopadu na diváka a odvahu experimentovať natočením trojhodinového filmu zloženého výlučne z „lynchovín“. Pokiaľ ide o dopad na mňa ako percipienta, na starších príbuzných Lost Highway a Mullholland Drive si cením, že najprv ponúkli divákovi „realitu“ aby mu potom zmotali hlavu „subrealitou“ či realitou paralelnou. Takto ma nútili, hoci uvedomujúc si, že toto puzzle má okrem celkového obrazu niekoľko dielikov naviac, rozmýšľať nad tým, či mi tie prevyšujúce časti skladačky niekam nezapasujú a či majú okrem expresie i nejaký intelektom obsiahnuteľný význam. Táto ambivalencia expresie a rácia ma na Lynchových filmoch upútava zo všetkého najviac; bohužiaľ v IE chýba ona „racionálna zložka“ temer úplne. Sila expresie je potom paradoxne nižšia, vzhľadom na to, že motívy v IE sa často opakujú celková atmosféra IE je pomerne homogénna. Takto sa už človek začína v poslednej tretine poriadne nudiť a ani niečo čo na závere nahrádza katarziu ma nedokáže presvedčiť, že IE silno, a u majstra snáď poprvýkrát, páchne sebazbožňovaním až onaniou. 7/10 ...na druhej strane som rád, že konečne viem, kto toľko obťažuje telefónom mojich milovaných Králičkov... (12.11.2007)

Ale tak Davide, co to kurva jako ma bejt? V podstate vsechny Lynchovo filmy se mi libily a jeho psycharny mam fakt rad, ale tohle byl asi Lynchovo nejslabsi kousek, ze ani nevim, co zkritizovat driv. Jednak delka filmu je naprosto smrtici a navic je film vzdy uz jakoby zakoncenej a Lynch tam vzdy neco prihodi a takle to je asi trikrat. Pak herci. Vetsinu jich neznam, takze je nemuzu moc komentovat, tak aspon ty hlavni. Jeremy spatnej neni, jen ma malo prostoru, William Macy je tu na nakejch 5 sekund a je tu naprosto zbytecne. A pak Laura Dern, vypada jak na drogach a nevyspala, neustale se silene demente kreni jako kdyby mela krece a silene zestrala, fakt se na ni skoro nedalo divat. Dale hudba, Lynch si ji vymyslel tentokrat sam a popravde receno, vcelku hnus. Zazni asi dve tri slusny pisnicky, ale jinak je to jen takovy huceni a duneni a to je opruz. Dale kamera. Jak kdyby ji dostal do ruky nakej amater, tak otresnou kameru jsem uz dlouho nevidel. Diky tomu celej snimek vypada tak trochu amatersky. Co se tyce samotnyho pribehu, sel jsem na to s tim, ze to samozrejme nepochopim, ale to mi u Lynche nevadi, pac vytvari skvelou atmosferu, ale tohle byla jen jedna velka nuda bez atmosfery, pouze s ubijejicima dialogama, misty prerusena nakou lekaci scenou. Obri zklamani. Po druhym skouknuti jeste hvezdicku uberu, tohle je totiz fakt nekoukatelna sracka rozpadajici se na nic nerikajici a nudny sceny, ktery se vetsinou silene tahnou a cely je to fakt otresne natoceny, ta hvezdicka je jen za par (fakt minimum) scen s jakymsi napadem a atmosferou a za Ironse. (26.07.2007)

dlho dlho sme cakali, nemohli sme sa dockat a uz je to za nami. pocity? velmi zvlastne. cakal som a dufal som v nieco ultra temne, dostal som ale ovela viac, ako vladzem stravit. david lynch neskryval realitu a chlapsky priznal, ze nakrucal bez scenara, ze ani na konci nevedel, ako to bude v skutocnosti vyzerat. a hold je to citit. rozny mis-mas, ktory treba vidiet minimalne dvakrat, co je vsak smutne, ja sa na repete uz necitim. takze sklamanie? ani nie. je to presne take, ake my, fanusikovia davida lyncha chceme vidiet. musim to vsetko momentalne vstrebat. (25.08.2007)

V úvode chcem urobiť prehlásenie: Lyncha mám nesmierne rád, patrí k mojim najobľúbenejším režisérom, videl som skoro všetko, čo kedy natočil a nesmierne som si obľúbil jeho štýl rozprávania, točenia a "rozmýšľania", jeho postup rekonštrukcie a "dekonštrukcie" príbehu, jeho zmysel pre nálady, atmosféru, jeho castingy, jeho podivínsky "čierny" humor, jeho témy a narábanie s rôznymi filmovými i "životnými" klišé a podobne . . . A teraz ešte jedna informácia: mám osobný rebríček najpodivnejších a najčudnejších filmov, aké som kedy videl - sú to všetko filmy, ktoré tu na csfd majú hodnotenia cca okolo 50% (+/-) v škále od odpadu po 5*, názory sa veľmi rôznia a ja sám som mal (resp. aj mám) veľký problém urobiť si o nich jednoznačný záver - či je to výplod nepochopeného génia alebo ešte nepochopenejšieho netalentovaného "břídila" či opačne - úplne obyčajná hlúposť alebo film s istou kvalitou, len rozpačito podaný . . . skrátka filmy, ktoré majú akýsi veľmi zvláštny náboj, upútali ma, no spúsobujú ťažkosti pri rozhodnutí na akú stranu sa pri ich hodnotení jednoznačne postaviť, i keď zatiaľ prevažuje stanovisko, že sú to kvalitné filmy, len s nejakým prapodivným fluidom (filmy ako "Povaha vecí", "May", "I love huckabees", "The Goddess of 1967" . . .); Až doteraz sa v tejto tabuľke nenachádzal ŽIADEN filmy Davida Lyncha - všetky počínajúc Mazacou hlavou a končiac Mullholandom sú samozrejme komplikované a určitým spôsobom netradičné a zložito skonštruované, no pri každom som mal katarziu, pocit, že sledujem dielo génia a po ich skončení som strávil mnoho minút či hodín premýšľaním o filme a stále sa k nemu vo veľmi dobrom vraciam pri rôznych príležitostiach, keď sa snažim tieto diela rôznymi spôsobmi interpretovať, či si len zaspomínam na niektoré perfektné scény. Lenže tu som prvý krát zapochyboval. Nie ani tak o tom, či nás Lynch klame - rozhodne to je génius/psychopat, umelec/šialenec (všetko tomu nasvedčuje, jeden film nemôže pochovať desiatku ďalších), ale či to už trochu nepreháňa, či "umenie" a výpoveď nepodvolil snahe zmiasť diváka, rozložiť príbeh, vniesť do filmu svoju neurotickú víziu myšlienkovej i formálnej neuchopiteľnosti. Pdobné tendencie na rôznych úrovniach hlasno deklamujú (či už tvorbou priamo alebo rôznymi snahami) aj ďalší moji obľúbený tvorcovia ako Greenaway alebo Kitano, lenže Lynch to nijako neprízvukuje a napriek tomu to robí "najsvedomitejšie" (?). Možno som len "zmäkol" a nebol som práve na tej vhodnej (a veľmi úzko špecifickej) vlnovej dĺžke potrebnej pre sledovanie filmu, ale zdalo sa mi, že jedinými divákmi, pre ktorých potešenie a možnú radosť z rozlúštenia myšlienky a rekonštrukcie deja je Inland Empire natočený sú Lynch (a eventuálne jeho psychoanalytik); Film je nehorázne náročný na sledovanie, pozornosť a kladie ešte o čosi viac otázok ako iné filmy - kdežto pri ostatných sú to otázky, na ktoré sa vám chce hľadať (či si vymýšľať) odpovede, pri týc (13.01.2008)