Muzika

Videl som tento film v takmer úplnej pracovnej verzií asi v roku 2006 . . . Vravel som si vtedy, že sa slovenská kinematografia krásne zviecha takýmto príjemným nostalgicky letným, ako to len Slováci stále cítia a chcú ukázať, ale väčšinou to pošlú zaraz pod kytičky - filmíkom . . . A potom som ho celkom stratil zo zreteľa - kde bol celé tie roky podetý ? (20.04.2009)

Premiéru pred rokom so na Markíze prepásol, ale nedávno reprízu, hoci neskoro v noci, už nie. Nedával som filmu veľké šance, však vieme ako to je so slovenským filmom. Nelákal ma názov a ani príbeh ma veľmi neoslovil. Presvedčil ma jedine Ľ. Kostelný a T. Pauhofová, ktorí majú vážne talent. Dal som filmu šancu a on mi to dvakrát vrátil. Po veľmi dlhom čase sa nám konečne podaril film, ktorý možno kľudne prezentovať aj za hranicami a pozitívne ohlasy z Česka sú myslím oprávnené. Film možno smelo prirovnať k českému kultu Pelíšky či Pupendo. Humor je príjemný a hlavne nevtieravý, čo si cením najviac. Hlavne v Čechách vzniklo za posledné roky nezpočetné množstvo zaručených komédií, kde je všetok humor režijne naplánovaný, herecky až nechutne prestrelený a má to bohužiaľ presne opačný efekt. Tu vás do smiechu nikto nenúti, všetci si len tak hundrú popod nos, či sem tam niekto vytrúsi nejakú hlášku. Úsmev a príjemný pocit na neopustil počas celého filmu. Pár krát som sa naozaj z chuti zasmial, hlavne vlasatý alkoholik, ktorého perfektne stvárnil M. Geišberg, ma vždy dostal. Scéna s napočúvanými maďarskými songami a následná bitka a naháňačka s účinnými spomalenými zábermi a dobrou hudbou ma vážne chytila. Vydarených scén či hlášok je tu naozaj dosť a film vás bez problémov prenesie v čase o 30 rokov späť. Film úplne prehodil môj skromný rebríček najlepších novodobých slovenských filmov. Za nejlepší film som zatiaľ mal Ticho s Ľ. Paulovičom, hoci je prezentovaný ako televízny. Nedávno prekvapil Nedodržaný sľub, ktorý ale mal pár chýb. Tejto vydarenej komédií z komunistických čias nemám čo vytknúť, preto je u mňa zatiaľ najlepším slovenským filmom. Zámerene som vynechal moju obľúbenú Jakubiskovu Nejasnú správu, ktorá je s nadsázkou prezentovaný ako najdrahší slovenský film za české peniaze. Áno Muzika je pre mňa zatiaľ najlepší slovenský film za posledných 10-20 rokov. Príjemný, veselý aj smutný film zo života, ktorý ma prekvapil. 80% (18.01.2011)

Muzika je mainstream. Nech sa na mňa nikto nehnevá. Problémy komunizmu iba načrtáva a to skôr polopatickým, lacným spôsobom. Jej vzorom sú typické české "tragikomedie ze života". Nestačí a asi ani nechce ani na hřejivého Hřebejka a jeho filmy z čias normalizácie. Napriek tomu je cítiť, že film je slovenský, je trochu melancholický a herci sa nevyžívajú v potenciálnych kultových hláškach. (19.06.2012)

4 a 1/2*, ale keďže som sa konečne mohol doslova vytešiť z príjemných pocitov pri sledovaní slovenského filmu, tak to zaokrúhľujem hore... Film je plný skvelých dialógov v podaní výborne vybraných hercov, pričom ich herecké výkony sú nadmieru uspokojivé. Ľubo Kostelný vyčnieva nad všetkými, ale potešil ma aj mladý Geišberg, či Táňa Pauhofová. Scenár je síce dosť jednoduchý, ale vôbec nie zlý. Takže na záver už len dodám, že už bol najvyšší čas na to, aby sa nejaký slovenský film priblížil kvalitám Záhrady. (05.06.2008)

Žiaden krok dopredu sa nekoná čo sa týka úrovne slovenského filmu, ale predsa ma film nesklamal ako som očakával. Nie je zvlášť premakaný v deji ani v ničom inom, ale má niečo do seba. Je z doby, ktorá nebola prechádzkou ružovou záhradou, ale aj tak si film našiel priestor pre humor a vtipné situácie aj napriek neprajnému režimu. Herci zahrali tak, ako je zvyčajné, takže žiaden zázrak, ale predsa potešili ( podaktorý ). Scéna ako začali hrať maďarskú pieseň sa mi veľmi páčila, moc som sa pobavil. Kamerovo, vizuálne je film chabý. Ozvučenie tiež nie je bohvie čo na to že sa film volá Muzika. Nvotova réžia je priemerná. Snaha bola, cení sa a verím, že je to film ktorý odbíja na lepšie časy slovenskej kinematografie. 60% (15.05.2010)