Rocky Balboa

Na amerycky film mam "spadeno". Netvrdim ze v amerika sa nenatacaju dobre filmy, avsak v poslednej dobe sa coraz viac zacinam utvrdzovat vo fakte, ze filmy sa tam tocia len a LEN pre peniaze. Za vsetko neslavny Spiderman 3 a Pirati 3. A napriek tomu paradoxne zarabaju penieze, sracky sa tocia dalej a stava sa z toho zacarovany kruh - bludna hollywoodska masineria. Co mam na hollywoode rad su filmy, ktore sice maju vela chyb, recykluju davno otrepane prvky, avsak dokazu z nich vykresat film, ktory je zabavny, ba dokaze dojat a chytit za srdce. Tym je pre mna seria Rocky. Je to stale o tom istom. Vyzva-trening-suboj, vzdy to iste, napriek tomu je to zabavne. Cim to je ? Je to film spraveny s poctivym umyslom a je to z neho vidiet. Jednoduche, plne patosu a nemoznych az usmevnych scien....to vsak vsetko ide stranou, pretoze film funguje a bavi. To je pre mna prototyp hollywoodskej pravej zabavy a tym je aj Rocky. A ako je na tom posledny diel? Rocky je legenda, je to postava, ktora vdaka tejto serii doslova ozila a Sly do nej isto vlozil aj kus seba sameho. Znova - patos, uz mnohokrat videne sceny, stale ta ista osnova....avsak znova to funguje. Je to sucastou toho filmu, doslova ho to tvori. Proste to tak ma byt. Rocky Balboa ukoncil seriu naozaj poctivo a citlivo. Seria sa dockala svojho zaveru a celkoveho naplnenia. Film ma dojal, vycaril mi na tvari usmev a zahrial ma pri srdci. Sly, mas to umna. (9/10) (30.06.2007)

Stallone stavil na šiesty diel Rockyho, v ktorého úspech nikto neveril. O to väčšie prekvapenie sa zrodilo. Stallone si pravedepodobne pri pohľade na predošlé diely uvedomil, že ak chce naozaj zabodovať, musí to mať najbližšie k dielu, ktorý bol najúspešnejší. Čiže k oscarovému Rockymu. A presne taký pocit som pri sledovaní tohto príjemného zakončenia série mal. Ako režisér si rozhodne hanbu neurobil. Menej záberov na svaly, ale o to viac sa venoval postavám a atmosfére. (09.02.2009)

„Neveril by si tomu, ale keď si sa narodil, zmestil si sa mi do dlane. Hovorieval som tvojej mame: ´Toto bude najlepší chalan na svete, takého frajera ešte svet nepoznal´. Rástol si ako z vody. Bolo nádherné sledovať ťa, každý deň bol sviatok. Potom prišiel čas, aby si sa postavil na vlastné nohy a odišiel do sveta. Ale niekde cestou si sa zmenil. Prestal si byť sám sebou. Dovolil si iným ľuďom, aby ti hovorili, že si nanič. A tak si začal hľadať niečo, na čo by si to hodil. Ako veľký tieň. Poviem ti niečo, čo už vieš. Svet nie je prechádzka ružovou záhradou. Je to tvrdé a kruté miesto a je úplne jedno, aký odolný si, pretože ak sa necháš, tak ťa hneď zrazí na kolená a už sa nepostavíš. Nikto nedáva také tvrdé rany, ako život. Nejde o to, aké tvrdé rany dávaš, ale aké tvrdé dokážeš prijať a pokračovať ďalej. Koľko si schopný vydržať a pokračovať napriek tomu ďalej. TAK sa vyhráva. Ak poznáš svoju cenu, choď si za svojim. Ale musíš prijímať rany a nie ukazovať prstom, že za tvoj neúspech môže on, ona, hocikto! To robia zbabelci a to ty nie si. Vždy ťa budem milovať. Nech sa stane hocičo. Si môj syn a moja krv. Si to najlepšie, čo ma kedy stretlo. Ale pokiaľ si nezačneš veriť, nebudeš žiť svoj život.“ (22.12.2007)

Čo mohlo dopadnúť ako Slyova prehra s jasným K.O. na všetkých úrovniach, nakoniec skončilo minimálne remízou, ba dokonca pre mňa aj výhrou na body (záleži, ako dôverne si tykáte s obsahom pojmu "nostalgia"). Najnovší Rocky vás neosloví ničím, čo by jeho predchodcovia už viackrát nezdôraznili - dokonca aj spomínaná rozdielnosť svetov, názorov a prístupov tu vždy bola, či už charakterizujúca alebo poplatná dobe. Túto dualitu podtrhávajú spracovaním aj povinné dve videoklipové sekvencie - tréning a preklenutie jednotlivých kôl v záverečnom dueli -> na jednej strane ústredná Contiho melódia dokáže stále spoľahlivo napumpovať adrenalín i do oldschool tréningu ako i samotného aktéra, na strane druhej strihačská exhibícia v spojení s obľúbenou kolorizáciou obrazu v záverečnom zápase viac upozorňuje sama na seba ako vťahuje do zápasu (oproti perfektne vygradovanému záverečnému kolu). Vo výsledku, ktorý je na prvý pohľad na nerozoznanie od prvého dielu, sa však kruh krásne uzavrel. Jednička bola o potrebe mať svoj sen, resp. cieľ, za ktorým sa oplatí ísť. Šestka ukazuje, čo robiť po naplnení svojho sna, resp. čo z neho zostáva. Ukazuje, že cieľ nie je statickým bodom v diaľke, ale už samotná cesta k nemu je jeho naplňovaním. A keď ho dosiahneš, cesta nekončí, ale pokračuje ďalej, len je už navyše lemovaná poznaním. Rocky 6 je tu rovnako pre divákov ako aj pre samotného Slya, ktorý do nasledujúceho výroku "But it ain't about how hard you hit... it's about how hard you can get hit, and keep moving forward... how much you can take, and keep moving forward" vložil pravdepodobne väčší kus svojho srdca než ním vytvorená fiktívna filmová postava. A tak to má byť. (22.12.2006)

Fénix sice z popela nepovstal naplno, ale naštěstí se z něj alespoň vyhrabal a pořádně se od něj oprášil. Co na tom, že je tahle pohádka pořád stejně schématická, dialogy plytké a bolesti všech zúčastněných mučednické. V tomhle filmu jde o box asi stejně jako v Zuřícím býkovi (o tom odkazujícím černobílém skotačení ani nemluvě). Závěrečný sci-fi souboj (hledá se Mann) spolu s miniaturní tréninkovou sekvencí dokazuje, že montáž je dar z nebes a tam kde příroda řekne STOP zasáhnou nůžky ve střižně. Není to fyzické a není to o outsiderovi. Ovšem nakonec proč ne, zázraky se dějí tam kde je nejmíň čekáte. (24.12.2006)