Dopisy z Iwo Jimy

Je to dosť dobrý vojnový film od Clinta Eastwooda. Má veľmi dobrý príbeh o japonskej osádke ostrova Iwo Jima, ktorá chce ostrov ubrániť pred mnohonásobnou americkou presilou za každú cenu. So spracovaním som nadmieru spokojný, vôbec neprekáža, že film celý čas plynie pomaly, dej po celý čas dokáže zaujať a japonskí vojaci sú po všetkých stránkach pre film lepší ako americkí, sú tu dobré dialógy a dostatok postáv, ktoré si dokážu získať pozornosť. O bojové scény tu moc nejde, síce sa bojuje prakticky polovicu filmu, technicky je to zvládnuté výborne, veľkolepo a rozpočet viditeľne nechýbal, ale akcia celý čas slúži ako kulisa alebo sa sleduje z diaľky. Vo väčšine vojnových filmoch by mi to moc nesadlo, ale kedže tento film je celý čas hlavne o postavách a ich vnímaní celej situácie, tak to vôbec neprekáža. Herecké obsadenie je veľmi dobré, či už Ken Watanabe, Shido Nakamura, alebo nové tváre, nikomu nemám čo vytknúť. Réžia a technická stránka sú výborné, Clint Eastwood si zaslúži pochvalu a páči sa mi aj hudba. Listy z Iwo Jimy je podstatne lepší film ako Vlajky našich otcov a celkovo by som ho označil za jeden z najlepších vojnových filmov vôbec. Objektívna kvalita filmu- 85%, film sa páči mne na 77%. (07.04.2011)

Jeden ze 100 nejlepších válečných filmů (z doby po r. 1900) - 100 Greatest Post 1900 War Movies http://www.csfd.cz/uzivatel/136528-rhk/. Celosvětově divácky úspěšný film. Geniálně natočené válečné drama mého oblíbeného Clinta Eastwooda. O hodně lepší, než jsou jeho Vlajky našich otců. Že by to bylo tím japonským pohledem na věc? Trailer: http://www.csfd.cz/film/223904-dopisy-z-iwo-jimy-letters-from-iwo-jima/videa/ (15.12.2008)

DVD/// Obsazení 8/10 Děj 7/10 Hudba 7/10 Efekty 7/10/// Ken Watanabe, opět kamera a filtry, hudba, příběhy postav -strašně přetažená stopáž/// Druhý válečný film od Eastwooda, jen z opačné strany, avšak sledující stejný konflikt. A mohu říct, že Dopisy jsou lepší než Vlajky. Zajímavé je, že ani v jednom z filmů nepotkáme tváře (hrdiny) nepřitele. Vždy je nepřítel jakoby anonymní, jen mi (záleží za kterou stranu hrajete) jsme obyčejní lidé, kteří máme strach nebo na někoho myslíme. Proto zřejmě dva filmy. Které jsou naštěstí od sebe dost odlišné, aby se nestalo, že dvakrát budeme sledovat totéž. Přestože jsou Dopisy tedy lepší, nemohu říct, že by některý film byl zrovna výhra. Zhlédnout za den cca 260 minut o tom samém, to chce mít výdrž. Jenže podruhé do toho už nepujdu. Být z toho jeden film, bylo by to mnohem lepší. Dopisy jsou tedy zajímavé, ale ten druhé film je zbytečný./// Celkem 71%/// (26.12.2007)

Neverte mýtu, že Listy sú lepší film ako Vlajky. Ani náhodou. Sú rovnako rozvláčne a miestami na skapanie nudné, bez dramatickej a emocionálnej sily (snáď až na pár scén v závere, ktoré ma prebrali z úplnej apatie). Rozdiely sú v tom, že Listy majú aspoň výborného Kena a Vlajky zase majú viac čo povedať. Listy sú v podstate napchaté vojnovými klišé, ktoré niekomu ako klišé asi nepripadajú kvôli tej kultúrnej odlišnosti hrdinov, inej mentalite, inému spôsobu vedenia vojny. Inak je to ale amerikanizovaná báchorka o tom, akí tí Japončíci boli vlastne fajn chlapi, ako nechceli na rozkaz strieľať štekajúcich psíkov, ako napriek nedostatnu jedla a vody ošetrovali ranených Amíkov a ako sa povzbudzovali čítaním listu nejakej oklahomskej mamky svojmu synáčikovi v Pacifiku. A ako páchali hromadné samovraždy zakaždým, keď im Amíci len trochu dali na frak, a tým im vlastne ušetrili veľa roboty. Navyše Listy strašne smrdia lacnotou, je to vlastne inscenácia o pár chlapoch v jaskyniach, prakticky všetky výpravnejšie zábery sú prevzaté z podstatne panoramatickejších Vlajok. Zhrnuté: Nech si Clint tento "dvojdielny" epos o dobytí japonského ostrovčeka strčí za svoj kovbojský klobúk. Alebo nech to všetko zostrihá na jednu rozumnú dvojhodinovku, ktorá bude mať šmrnc. Keď už v nej niet emócií a hlbších vrstiev, nech to má aspoň riadne vojnové gule. (10.10.2007)

Aj keď som sa tomu vyhýbal, myslím, že po zhliadnutí druhého je porovnanie oboch filmov z Eastwoodovho dvoj-eposu na mieste. Oba snímky si vzali za úlohu ako hlavný problém nezmyselnosť vojny a celej vojenskej mašinérie. Kým pohľad z americkej strany tento problém analyzuje a zachytáva hlavne z pohľadu povojnového, japonské stanovisko zachytáva príbeh počas hlavných bojov o ostrov Iwo Jima. Príbeh je jednoduchší, ale práve v tom je jeho výhoda. Nepotrebuje tri časové pásma a komplikované prerozprávanie aby dokázal zaujať. Použil akčnejší a rýchlejší príbeh, no popri tom si nechal priestor aj na dramatickejšiu tragickosť. Perfektne pri tom využíva vznešené japonské ideály. Je zaujímavý aj fakt, že kým sme v prvom snímku sympatizovali s americkými vojakmi, tak v zobrazení toho istého konfliktu sme chceli vidieť našich skorších hrdinov ako tých zlých. 85%. (13.04.2008)