Mezi nebem a zemí

Môžte mať na Boha akýkoľvek názor, ale isté je, že príbeh človeka, ktorý po autonehode príde o všetko a stáva sa z neho bezdomovec, vás chytí za srdce. Takmer 2/3 filmu sledujeme jeho neľahkú cestu bezdomovca, ktorý sa nechce zmieriť s osudom. Zo všetkých síl sa snaží nájsť si prácu a znova sa vrátiť na svoje miesto v spoločnosti. Realita je však krutá i v Amerike...Film sprevádza veľmi kvalitná hudba, ktorá v spojení s neľahkým a smutným osudom hlavného hrdinu spoľahlivo zaujme i dojíma. Slabšie a citlivejšie povahy si možno poplačú. Scény samotných rozhovorov s Bohom mi až tak zaujímavé neprišli, ale jeho príbeh pokračuje spísaním myšlienok a vydaním knižného bestselleru. Na film sa dá pozerať i ako na ďalší splnený americký sen, ale takmer 2/3 filmu sú smutné, preto mu to šťastie prajete. 70%. (02.01.2014)

Užívateľ lesumir to vystihol na jedničku. "Film, ktorý sa nehodnotí mysľou, ale dušou". Nič viac by pravdepodobne nebolo potrebné napísať. __ Téma hovorov s Bohom nesmiete brať doslovne - tak isto ako aj vo filme. Je to len obrazné pomenovanie toho, že Boh je vo vás. Boh je s vami a vy ste v ňom. Vy ste ním. A verte mi, nevravím o Bohu na obláčiku s dlhou, striebristou briadkou. Jednoducho máte moc riadiť si svoj život. Všetko je založené na princípe "zákona príťažlivosti". __ Odhliadnuc od prvých deviatich minút, ktoré mi bohužiaľ pripomínali scénu z filmu Donnie Darko (ten pedofil, áno), nemám absolútne žiadnu výtku k réžii, hereckým predstaviteľom, k príbehu - skrátka k ničomu. __ Reálne, miestami smutné, emočne napäté. Čo však najviac obdivujem na pánovi Stephenovi Simonovi? Na nič sa nehrá. Jednoducho vo väčšine dramat cítite taký ten "nátlak" režiséra. Nátlak, ktorý vás akoby nútil nasilu precítiť dejové udalosti. Conversations with God o ničom nefilozofuje, nič nepredstiera. Film od váš vyžaduje len jedno - počúvájte a zvoľte si svoju cestu. Prijmete toho "bradatého mužíčka" vo vás alebo ho zahodíte ako blúdny výmysel spisovateľa, zarábajúcom na ľudských citoch? __ Jedna vec je istá - nieste nútení absolútne k ničomu - čo sa týka "Boha" vo vašom vnútri - narozdiel od kresťanskej cirkvi. (27.07.2010)

Mám problém s uvěřitelností, a to jsem paradoxně věřící :-), celé mi to připomíná taková ta shromáždění, kde slepí vidí, chromí chodí, mrtví ožívají..., ne vážně, netvrdím, že si pan Walsch vymýšlí, jen mně nesedí, že zná odpověď na každý z dotazů a zodpovídá je hodně šalamounsky a přitom si několikrát protiřečí, myslím, že v parku měl hodně času na přemýšlení, jak se stát šikovným manipulátorem ve jménu Boha, nebo se pletu a jsem nedůvěřivá kvůli nepovedenému filmovému zpracování. Každopádně mě pobavilo, jak se lidé sveřepě brání věřit v existenci Boha, nazývají jej předsudkem, jeho zákony jim přijdou jako středověké pověry a směrem k církvi mají jen slova pohrdání - a pak se zrehabilituje jeden z nejubožejších, prohlásí, že mluví s Bohem, pro každého má vzkaz, který se dobře poslouchá a voalá - všichni mu provolají hosana! Přitom mají všechno přímo před nosem, včetně hovorů s Bohem, kolikrát se stačí řídit pouze vlastním svědomím - to je ten hlas, který vám našeptává, že se někdo dívá. NEPOCHOPENÁ SCÉNA: Leořino předsevzetí, že už nebude trávit život vyděláváním na živobytí, chce vytvořit nový, založený na lásce a soucitu - ó, jak jednoduché, tak hodně štěstí, Leoro. (08.03.2012)

Film plný životných právd a pohľad na život bezdomovca z pohľadu tejto sociálnej skupiny. Trochu sa tu rúcajú tie štandardné názory, že bezdomovec si môže za to vždy sám, on sa tak rozhodol, je to jeho chyba. Film ukazuje, že do toho môžete spadnúť len tak, ale zároveň aj ako veľmi ťažké je dostať sa z tohto bahna. Je citlivo pojatý, obrovské emócie síce nevzbudil, ale súcit a pochopenie, to áno. Kniha je predpokladám ešte lepšia. (04.08.2016)

Niekedy musí človek padnúť na samé dno, aby sa mal odkiaľ odraziť. Kto nezažije, nevie. Neal Walsch si to vyskúšal. Potom, čo si po autonehode nemohol nájsť prácu, na nejaký čas skončil medzi bezdomovcami a nakoniec o tomto dobrodružstve napísal knihu za účelom zisku, preslávenia sa a (akože) potrebe stať sa vzorom pre iných. Walschov pád je oproti iným pádom presladený desaťkrát vylúhovaný čajíček a tento film ho ešte preslaďuje. Neviem ako dlho bol tento človek na ulici, z filmu som mal pocit, že asi tri týždne. Sympatické je, že Walsch nepil alkohol, no to ma zároveň ešte viac uisťuje, že na tej ulici vážne viac ako tri týždne nebol (v pohode, možno sa mýlim). Ale aj tak je to príšerne pomalý, rozťahaný gýč. Celú dobu som ho chcel vypnúť, nakoniec sa mi to podarilo pätnásť minút pred koncom. Moja mama by asi povedala, že celkom pekný film. Ja dávam odpad (teda ak sa nezľutujem a nedám jednu hviezdu). A samozrejme nehodnotím človeka, ani jeho príbeh, ale tento film. (12.10.2022)