Noc patří nám

Čomu tak dať prednosť? Krásnej frajerke, kamarátom z baru, zamestnávateľovi, objímajúcemu Vás temer ako syna, alebo rodine? Upätému, zákony ctiacemu, občas cholericky vybuchujúcemu bratovi a rovnako koženému tatkovi, obom navlečeným v uniforme ozbrojeného zboru? Ono to je ťažké a bez ohľadu na to, že tento film môže vyznieť aj ako agitka na nábor do policajného zboru mesta New York, dôležitejšou pre mňa bola rozhodne rodinná dilema a jej riešenie. Na jej pozadí ma až tak netrápili do očí bijúce logické kotrmelce (hoci napríklad tie s nedôsledným zabezpečením chránených svedkov kľudne môžu zodpovedať skutočnosti - pretože polícii často pramálo záleží na ochrane lumpov, dôležitých len preto aby iní lumpovia mohli sedieť) a dávka amerického patriotizmu pod ochranou Všemohúceho, pri velebení ktorého skladajú sľub noví absolventi policajnej akadémie. (26.07.2013)

"Lepšie byť súdený 12-timi než nesený 6-timi." Tí čo nevidia mínusy "Departed", nevidia plusy "We own the night". A ani nečakám, že sa to zmení, pretože každý má svoj osobný náhľad na už celkom prevarenú tématiku zločinnosti a policajných vyšetrovaní. Pravda, nevyrovná sa to ani "Americkému gangsterovi" ani "Prísľubom z východu", ale táto "retro krimi" nádielka nie moc ostrieľaného režiséra aj napriek očividnej šablónovitosti predstavuje zvládnutú a dobre vypadajúcu žánrovku, ktorá síce vlastní tuctový "skript" (odhadnúť čo sa stane nie je vôbec zložité), no vsádza na chémiu medzi jednotlivými hercami (tá Eva), zapamätateľné okamžiky (záťah, auto naháňačka, šleh) a "oldschool" ošatenie. Tvorivé i osobnostné elementy miestami predčili logiku a vôbec mi to nevadí. Len tak ďalej pán Gray, zatiaľ je to na dobrej ceste. (19.07.2009)

Nakonec docela příjemné překvápko. James Gray se docela pochlapil, po předchozím velmi nudném, až televizně působícím ´The Yards´ je tohle tak o dvě třídy lepší. Občas dost napínavé (návštěva v drogovém doupěti, auťácká honička v dešti), občas směšně teatrální, celkově lepší 3*. Bezkrevný Wahlberg hodně upozaděn, Eva Mendes tu plní funkci pouhé dekorace, v podstatě celé to suverénně táhne božan Phoenix, v jeho případě strašná škoda, že hraje v tak málo filmech. (01.02.2008)

Tahle stará škola se vším všudy mě bavila. Možná to bylo tím, že jsem dodnes neměl čest se Skrytou identitou, s níž Noc patří nám hodně lidí srovnává, ale zkrátka jsem viděl dobrý film s jednoduchým příběhem, který režisér zabalil do přiléhavě drsného a slušivého kabátku. Herci byli jedna báseň, potěšila Kilarova hudba a vkusně vybrané písně. Atmosféra některých scén ("pírko", převoz - ten především - a závěr) byla neskutečně realistická, a na to, že film trvá necelé dvě hodiny, utekl jako voda. Škoda, že to chvílemi nemělo ale vůbec žádnou logiku. (12.03.2011)

Už úvodná pomalým jazzom nabitá scéna čiernobielych policajných fotografií z New Yorku a nasledujúca, v ktorej si Eva Méndez užíva život, napovedá, že We Own the Night nebude len takou obyčajnou policajti vs banditi drámou a tak sa aj stalo. James Gray naservíroval impozantne natočenú snímku o rivalite dvoch bratov z opozitných barikád zákona, s vymaznanou kamerou, scénografiou a s hudobnou zložkou naloženou až po okraj. Ruská mafia v New Yorku, respektíve v Brighton Beach, je vďačnou témou am. filmov a tu je utilizovaná priam perfektne, podobne ako o rok neskôr v GTA IV, inšpirovanou Balabanovým opusom Brat 2, alebo rovno práve debutovým majsterštikom J. Graya Malá Odessa. Áno, WOtN v logike párkrát fatálne zakopáva a o dejovej komplexnosti kalibru napr. s týmto totálne nezmyselne porovnávaného filmu Skrytá identita nemôže byť ani reč (hoci bolo načrtnutých mnoho zaujímavých charakterových vlastností, žiadne nešli moc do hĺbky), ku tomu lepšiemu z krimi žánru určite patrí a po stránke štylizácie k tomu najlepšiemu. Odporúčania rozhodne namieste a celá sekvencia z drogovej nory & daždivá naháňačka patria bez ťažkého váhania do vitrínky kinematografie... ♪♫ (23.3.2017) (x) (23.9.2023) (23.09.2023)