Noc oživlých mrtvol

Jeden z najlepších remakeov v histórii zombie horroru. Zmodernizované prerobenie legendárneho čiernobieleho Romerovho horroru "Noc oživlých mŕtvol", na ktoré sa podujal v 1990 režisér Tom Savini, dopadlo veľmi dobre. Film sa dosť striktne pridŕža originálu, ale zároveň ide viacej do hĺbky. Mne sadol hadám ešte lepšie ako pôvodná verzia z roku 1968. Aj keď klasika je klasika. **** (18.09.2008)

.. alebo prečo by sme sa mali dať po smrti kremovať. :) Romerov originál som nevidel, ale toto bol vcelku slušný nárez, veď nakoniec vznikal aj v jeho produkcii. Zombie filmy mi nie vždy sadnú, ale teraz to bola slušná horrorová zábava. To, že to bolo také krátke, tým pádom nenudiace a svižné bola naozaj dobrá voľba, lebo kývajúce sa mátohy by to o polhodinu dlhšie asi nevydržali, a ja s nimi. Nevyhlo sa to však nejakým naivitám a primitívnym chybám v scenári, ale kto si nastaví mozog na nenáročnejšiu úroveň, pobaví sa kráľovsky. 75%. (03.10.2008)

Záverečné rozhodnutie Patricie Tallman na sto percent kvitujem. Na Night of the Living Dead sa podpísal čas. Aj keď ma niektoré pomerne desivé pasáže, väčšinu času diváka v roku 2024 vystrašiť jednoducho nedokáže. Aj tak však nejde o žiadnu nudu, tých 88 minút ubehne naozaj bez problémov. Tony Todd alias Candyman bol navyše skvelý. (05.05.2024)

Originál jsem neviděl, ale tohle jako remake není vůbec marné. Moc se mi to líbilo, přestože jsem filmu v úvodních minutách moc nevěřil. Přece jen prvotní útok zombie na hřbitově nevypadal moc povedeně. V dnešní době jsme zvyklí na trošku lepší makeup. Jakmile ovšem přichází na scénu Tony Todd film neskutečně oživí. Závěr stojí za zamyšlení, kdo je vlastně větší zrůda. Tom Savini prokázal úctu k materiálu. (15.11.2010)

Romerov originál je veľmi strašidelný a veľmi depresívny. Pohrebná hudba, čiernobiely obraz, hromady minút bez jediného slovíčka, žiadny humor (ani čierny, ani biely), až divadelne perfektné herectvo hlavných postáv, úplne uveriteľní nemŕtvi (Romero uvážlivo používa tak tri dni "odležané" mŕtvoly). Saviniho remake takú jedinečnú atmosféru nedosahuje a tí, ktorí si originál pozrú neskôr mi dozaista dajú za pravdu. Savini je menej filmový a viac konzumný. Romero je viac kultivovaný a menej zábavný. Vyberte si. Napriek tomu, že k remakom mám obrovskú averziu, zvlášť ak scenáre sú takmer totožné (a Saviniho film je práve ten príklad), tento je naozaj báječný. Je tu síce dosť vecí, ktoré vadia (mŕtvoly vyzerajú skôr ako po exhumácii, farba paradoxne znižuje dojem autenticity, hudba vyšumí z hlavy do 24 hodín, veľa rečí, priveľa čierneho humoru, skutočne dobre hrá iba Tony Todd (Patricia Tallman bola neporovnateľne lepšia v párminútovom šteku ako "possessed witch" v Evil Dead 3), na druhej strane oceňujem úctu, s akou sa pristupovalo k divákom originálu, stratégiu prekvapiť a šokovať tam, kde to najmenej čaká (chovanie úplne prvej nemŕtvoly, identita úplne poslednej obete atď.). S potešením ďalej konštatujem, že nemŕtvoly sú pomerne pasívne a niekedy priam apatické ("matka"), čo len zodpovedá ich skutočnému fyzickému stavu (dekompozícia). Klasik povedal, že "mŕtvi cválajú rýchlo", nie "mŕtvi kráčajú rýchlo" (však, pán Snyder :-) Ak Romerov film bol "správou" o Vietname, Saviniho (kto by to čakal :-) znepokojuje stav ľudskej civilizácie a charakter ľudskej povahy (scéna s obesenými-neobesenými). A že vraj horory nezdeľujú nič relevantné! (19.05.2007)