Láska a čest

Je to oficiální. Yôji Yamada JE geniální režisér. Myslel jsem si to už při prvním díle "samurajské trilogie", u druhého jsem byl maličko sklamán (pocit déjà vu), třetí, nejkomornější, ale vše vynahradil. Do jisté míry jiné, ale záběry kamery, hudbou, "ušmudlanou" paletou barev a pocitově stejně dokonalé. Příběh samuraje, který přijde o zrak (a kterého příjem je tím ohrožen), příběh člověka, který není dokonalý. Ptáček v kleci, kterému zemřel partner a je mu smutno. Velmi lidské. (28.04.2012)

Zrejme najkomornejší diel z Yamadovej samuraiskej trilógie, odohrávajúci sa väčšinou v priestoroch domu mladého samuraja, ktorý sa vyrovnáva s veľkou nepriazňou osudu, keď pri službe u svojho pána prišiel o zrak. Podobne ako predchádzajúce diely, film zakladá na rozdieloch medzi spoločenskými vrstvami, tentokrát na príklade mladého samuraja, ktorý po nešťastnej príhode klesne na úplné dno, kedže ako slepec stratí nielen postavenie v spoločnosti, ale aj česť. Pri pozeraní filmu sa nedá nespomenúť si na Zatoichiho a ikeď je táto séria úplne o niečom inom, režisér na Zatoichiho v jednej scéne vedome odkazuje. Pekný okamih. (8.5/10) (11.11.2008)

Takto nejako si predstavujem zrod Zatoichiho. Aj keď hlavný hrdina Shinnojo má zo Zatoichim okrem slepoty a samurajského majstrovstva málo spoločné, táto paralela rezonovala v mojej hlave počas celého filmu. Posledný diel samurajskej trilógie Yoji Yamadu sa nesie v rovnako pomalom tempe ako jeho predchádzajúce dva diely. Komorný príbeh zasadený do prostredia domu odkazuje na Jasudziro Ozua a samozrejme Kurosawu v tom najlepšom ponímaní aký dokáže žáner Eastern obsiahnúť. Ako ich fanúšik a zároveň aj fanúšik Westernov u mňa prevláda slabosť pre jednoduché príbehy z čiernobielymi postavami, krehkými ženami a mužmi odhodlanými bojovať za správnu vec. Dve výborne dramatické sekvencie vo filme rezonujú ešte pekne dlho po skončení a rovnako ako v predchádzajúcich dieloch je komornosť príbehu obalená sentimentom a romantickou líniou, ktorá je vo filme neuveriteľne silná. Ak k tomu prirátame aj starého dobrosrdečného sluhu, je to rozhodne príbeh o zvláštnej trojici, poznačenej osudom, ktorá si nakonci k sebe nájde cestu. Krásne uzatvorenie jedného cyklu a rozhodne jeden z tých lepších súčasných samurajských filmov. Yamada je v tomto naozaj neprekonateľný. (11.03.2013)

Na zelenom lístku kvapka. Počuť štebotanie vtáčika. V machu sa zalesklo krídlo chrobáka. Komu nie sú ľahostajné všadeprítomné a prekvapujúce drobné potešenia okolitej prírody, tomu sa veľmi pravdepodobne zapáči i zdanlivo jednoduchý príbeh. Popri hlavnej línii nenápadne ukazuje pokojné plynutie radostí i starostí všedného dňa v partnerskom zväzku. V skratke: Samurajovi sa monotónnosť a rovnakosť práce i rituálov s ňou spojených zajedajú. Chce odísť. Má sny o vybudovaní vlastnej šermiarskej školy, pracovný úraz však spôsobí poškodenie zraku. Realizácia sna je tak navždy zhatená. Navyše sa nepekne pochytí s manželkou a vyšmarí ju z domu. Časom pochopí, že prehlúpil, a snaží sa napraviť, čo sa dá, pretože, ako sa potvrdzuje: láska aj česť idú cez žalúdok. (02.09.2014)

„Povolanie ochutnávača: Pokrmy pripravené pre feudálneho pána museli byť najprv ochutnané, aby sa zistilo, či nie sú otrávené. Toto ochutnávanie patrilo medzi povinnosti samuraja.” • Áno, vskutku naprosto zaujímavé skonštatovanie danej situácie asi v tom prostom zmysle, že zo samotného zákulisia kuchyne, si zrejme následne nemohol byť nikto stopercentne istý v tom význame, či náhodou jeden, alebo, poprípade, ešte i viacerí z týchto (šéf)kuchárov bez čapice, nemá/nemajú veľmi ťažké srdce na svojho vládcu, t.j. až tak strašne ho nenávidia, že by mu bez akéhokoľvek mihnutia oka dokázali pridať do jedla i smrtonosnú prísadu, aby ho snáď nadobro spasili z tohto zhumpľovaného sveta, a práve vtedy, čiže tesne predtým, ako si bude medziiným sám pochutnávať na teplej váre, prichádzajú na rad i niekoľkí ochutnávači, aby vlastne napokon zistili, ako sa veci majú...? No, a zrovna jedným z nich je i ústredná postava Šinnodžoa Mimuru, ktorého toto「povolanie」, mimochodom, začína i pomerne čoraz viac ubíjať, až dokonca premýšľa práve nad tým, že by s tým na môj veru celkom skončil!? Možno si uvedomuje nielen to, že hazarduje so svojim zdravím, v podstate si neustále koleduje predovšetkým o to, že jedného pekného dňa, ochutná niečo po prvýkrát a naposledy, ale zároveň sa vari najviac obáva aj toho, že by prišiel o svoju mimoriadne atraktívnu manželku Kajo, a to je už dosť čo povedať. • A Jódži Jamada o tom nakrútil pozoruhodný, inštinktívny a hĺbavý počin s dvomi/tromi nadštandardnými, hereckými výkonmi - par excellence, a to konkrétne v priamych podaniach: Takuja Kimuru ako samuraja Šinnodžoa & Rei Danovej ako žienky domácej, Kajo, ktorá, ako teraz pomaličky zisťujem, sa narodila presne v ten rovnaký deň a mesiac, ako aj váš milý recenzent, len samozrejme v inom roku. Bola mi nadmieru sympatickou, a pritom som o tejto skutočnosti vôbec nič nevedel. (Poznámka: a zasa i niekdajší, americký prezident Babrák Ohava, pardon Barack Obama, je taktiež v našom „klube” , no bohužiaľ o ňom toto tvrdenie ani zďaleka neplatí...) • V režisérovom ponímaní sa súčasne jedná i o zakončenie samurajskej trilógie - so začiatkom u Súmraku a s koncom u akurát recenzovanej Lásky a cti, a niekde uprostred sa tiež nachádza i Skrytá čepeľ, na ktorú si medzitým už poriadne brúsim zuby! • Z mojej strany zväčša prevládala, takmer úplne maximálna spokojnosť, ktorej k maximálnemu hodnoteniu až zas tak veľa príliš nechýbalo, pričom ak beriem film ako celok, tak v tomto prípade by sa predsa našlo i zopár chybičiek na kráse, kvôli ktorým nakoniec tak neučiním, i keď ktokoľvek vrúcnejší by kľudne mohol. (03.06.2023)