Tracey: Fragmenty

Jeden z filmov, na ktoré som bol veľmi zvedavý. Experimentálna kamera, zaujímavý nápad, príbeh často vchádza do mysle našej hlavnej hrdinky a okrem toho je tu Ellen Page, ktorá je fakt vynikajúca. Ale odhliadnuc od jej výkonu a záveru filmu je to podľa mňa absolútne nekomplexné a zbytočne preplácané dielo, čo veľmi znižuje jeho výslednú hodnotu. Neustále vás niečo ruší, neustále niekde chýba logika a dosť ma to mrzí. Je to podobné ako keď som pozeral film Twin Peaks. Je to tiež výrazne oceňovaný film, ktorý má v sebe momenty, ktorým absolútne nerozumiem a nefungujú. Toto je to isté a je to v mnohom škoda. Hodnotenie: D (21.03.2015)

Kdyby to mělo 264 hodin, promítalo se to někde na zdi v Rudolfinu, tak bych řekl 'jo, tohle je umění' (ano, byla to narážka na Andyho Warhola), ale kanadský režisér Bruce McDonald, přestože měl k dispozici Ellen Page, nedokázal dát ději filmový nádech a přesně tak, jak je běh snímku rozkouskován, stejně tak se i rozpadá na jednotlivé fragmenty, které již nelze slepit. Závěr byl sice lehce mrazivý, ale tušený již od samého počátku. (06.04.2010)

Jedna hviezdička za Ellen Page, ktorá bola výborná, ako vždy. A inak nič. Zvyšok filmu je len umelecká onania, nezaujímavá, ako len pokus o indie umenie môže byť. Autorka predlohy (ktorú som mimochodom nečítal) má na svedomí aj scenár, tak neviem, či mala posledné slovo ona, alebo režisér a na koho vlastne hodiť vinu. Tracey Fragments každopádne rozpráva o vážnych témach a snaží sa citovo vydierať, čo sa nedarí, pretože jeho postavy sa stali už v zárodku vlastnými karikatúrami. Napríklad Tracy-na psychiatrička. Prečo ju hrá Julian Richings? Malo to byť Tracy-ne subjektívne vnímanie jej (jeho) postavy? A aký to malo zmysel, keď všetky ostatné tie najnesympatickejšie postavy pod slnkom, videla ako sexi blondíny, alebo štylizovaných francúzskych umelcov? A prečo Lancea, ktorý sa jej ako jediný aspoň pokúšal pomôcť, videla ako alkohlickú, žebrácku trosku? A jej rodičia, tí si nezalúžili ani aby ich postavy mali charakter? Akykoľvek? Veď obidvaja dohromady boli iba súčasťou akejsi divnej slučky, ktorá striedala matkin krik a otcov monotónny hlas, rozprávajúci o zákaze vychádzok. A ten malý, to bol asi najväčší extrém. Tak o túto postavu sme mali mať strach. Jej nám malo byť lúto. Bez znalosti predlohy (a možno aj tak) proste nie je šanca zistiť, či bol ten chlapec naozaj postihnutý, alebo mal znázorňovať len ďalšiu karikatúru - Medvedovej opakovanú civilizačnú paródiu a la nevieme vyvolať pocity, buďme alternatívni. Hanba. A najviac mi vadilo asi to šikanovanie hlavnej hrdinky a všetko to "máš malé kozy" a tak. Oni si vážne myslia, že to takto niekde na svete chodí? Dobre, šikana je a vždy bude, ale takto sa preboha správajú osemročné deti a nie stredoškoláci. A navodzovanie atmosféry? Starý homeless černoch sa smeje v metre. Oproti nemu sedí Tracy a smeje sa tiež. A takto sa to strieda ešte chvíľku a potom vystúpi. Tak táto scéna mala zobrazovať chvíľku šťastia v Tracynom krutom svete. Alebo opak: Tracyni rodičia sú nešťastní a kričia na ňu. Tracy je tiež nešťastná a tiež kričí, ale ako môže podobná scéna fungovať, ak z tej hádky vidíme (počujeme) iba zhruba dve vety? Režisér zo začiatku scény preskakuje automaticky do okamžiku najväčšej vyhrotenosti a vo výsledku je to vlastne rovnako stupídne ako afektované. Roztrieštenosť obrazu bol ešte zaujímavý nápad, ale nakoniec aj tak proste musí zlyhávať, pretože sa ním autor nechal absolútne pohltiť, namiesto aby iba dopĺňal zážitok zo silnej obsahovej stránky. A tou film práve nedisponuje. Áno, v pozadí niečo je, ale nemám nejako chuť riešiť vnútornú rozorvanosť postáv, alebo nejaké existenciálne otázky, keď film bez akejkoľvek súdržnej dejovej linky, v závere predsa len dáva zmysel a pritom neobsahuje jedinú uveriteľnú emóciu. Film s výpovednou hodnotou prasknutého prezervatívu. Pseudoumelecký shit. (30.12.2012)

Syrový herecký koncert Ellen Page, který je mimoto velmi výrazný svou vizuální stránkou (obraz rozbitý do střepů, posunuté časové osy...). Přesto, že se ve filmu toho příliš neděje, tak mi chvílemi jen z náznaků mrazilo v zádech - část myšlení se nechává na divákovi. "Do you remember the news, when two retards and the kid...? That was me.. Just kidding." 7/10 (02.03.2008)

Experimentální pohled do nitra tak trochu "jiné" patnáctileté puberťačky. Celkem zajímavé řešení obrazu, rozděleného někdy do pár a jindy do nespočtu okýnek, přičemž velmi často se v každém okně děje něco jiného, případně je některá scéna natočena několika různými způsoby a ty je pak možno vidět souběžně vedle sebe, nad sebou, pod sebou... Rozhodně sympaticky zajímavé dílko, které však přeci jen mohlo být trochu propracovanější i po scénáristické stránce. (3,5*') (03.07.2007)