Valkýra

Těžko uvěřit, že Valkýra není ,,echt" německý film, jelikož Bryan Singer ho natočil hodně proněmecky a ,,poněmecku", jako film tedy spíše chladný, leč stylově dokonalý (tady je analogie s pověstnou německou pečlivostí více než na místě), vyprávění podřídil absolutnímu řádu válečného (skoro se mi chce napsat televizního) dramatu a snímek sám je dokonale šlapajícím autonomním systémem... Tedy přesněji řečeno do okamžiku, než narazíte na první dialog, jelikož angličtina německých postav mi k dané látce a typu filmu docela nesedí a musí tahat nejednoho diváka za uši (i když samozřejmě chápu její opodstatnění). Sama postava Führera mi ve Valkýře tak vehementně odkazuje k fenomenálnímu Führerovi Bruna Ganze z Pádu Třetí říše, že podobnost snad ani nemůže být náhodná (a možná se tu americký režisér skutečně v mnohém inspiroval). Filmová rekonstrukce nejznámějšího z atentátů na Adolfa Hitlera se Singerovi rozhodně povedla a její faktický přínos je neoddiskutovatelný - coby stylizovaného hraného dokumentu. Ostatní rozměry celovečerního hraného filmu mu ale trochu chybí... Podobné filmy: Pád Třetí říše, Hitler: Vzestup zla, Stauffenberg (18.05.2009)

Piplačka sa v historických reáliách nie je ani zďaleka moja oblasť, preto som sa nechala bez výčitiek obdarovať dôveryhodným scenárom, hereckými výkonmi či réžiou. Som si istá, že mnohí pri sledovaní tohto filmu držali Stauffenbergovi palce i napriek tomu, že dopredu vedeli, ako to skončí. Žasla som nad tým, ako som sa ponorila do Cruisovej úlohy a v duchu si želala zmeniť nemožné. Cruise znovu dokázal, že mu nie sú súdené len ,,predpotopné" úlohy sladkých cukríkov, ale dokáže sa plne vžiť do vážnosti role, ktorú stelesňoval - a ja som mu všetky emócie bez mihnutia oka verila. A na konci sa modlila, aby nevyhnutný verdikt nikdy nebol vyrieknutý. (27.07.2009)

Znamenitý konšpiračno-sprisahanecký thriller. Táto zápletka už potrebovala byť nutne spracovaná a čudujem sa, že doteraz poriadne nebola a zároveň som vďačný, že prišla až teraz, pretože práve tvorcovia na čele so Singerom za kamerou a Cruisom pred ňou, z nej spravili naozaj výrazne kvalitný film. Dve hodinky ubehnú ako jedna minúta v porovnaní s celým kolobehom života. Naozaj som nenašiel slabšieho miesta. Zápletka je tak ucelená a kompaktná, že akékoľvek zameranie na vojnové zverstvá páchané vojakmi tretej ríše, či zaostrenie na šialenosť a pomätenosť osoby Adolfa Hitlera, by bolo úplne zbytočné a pre film by boli len príťažou. Napätia má film na rozdávanie, dej a dialógy sú bez náznakov klišé, technické spracovanie, počnúc zobrazením vojnového Nemecka, cez efekty až po kameru a strih, je prvotriedne. Cruise a nakoniec aj všetci herci pôsobia skvelým, sústredeným a vyrovnaným dojmom. Prelievanie skutočností s fiktívnymi faktami napísaných na film nerozoberám. Pokiaľ nejde o dokument vyvracajúci fakty, nemá mi prečo vadiť nejaké prikrášľovanie, pokiaľ je to v prospech kvality filmu. A tie má tento film značné. Trošku škoda toho záveru, ale nie z pohľadu filmového, ale historického. 95%. (11.05.2009)

Valkýra je pre mňa obrovským prekvapením, pretože po Superman Returns som od Singera vlastne nič nečakal. Lenže on sa vrátil a za výdatnej pomoci elity britských hercov a Toma Cruisa sa veľkolepým spôsobom rehabilitoval. Film šlape ako nemecké auto za ideálnych podmienok, nikde to nedrhne, každá súčiastka vykonáva svoju prácu spoľahlivo a nadmieru presne. Nik z hviezdneho ansámblu nevyčnieva a dokonca ani veľký Tom nie je ničím viac než princeps inter pares, takže nemá potrebu rozhadzovať rukami ani ukazovať iné rušivé trademarky. Valkýra funguje ako politický thriller a rekonštrukcia najslávnejšieho atentátu na vodcu absolútne bezchybne, Singer si užíva také bonbóniky ako odpálená strecha kostola pri verbovacom stretnutí Tresckowa so silne veriacim katolíkom Stauffenbergom ako štart pre Stauffenbergovu motiváciu zapojiť sa do plánu, či odťažitý pohľad na popravu sprisahancov s titulkami o tom, kto z katov bol ďalšou obeťou Hitlerovej paranoje. Krok po kroku buduje režisér napätie dostatočne spoľahlivo na to, aby divák nachvíľu zabudol i na fakt, že o výsledku tohto komplotu už dávno rozhodli dejiny a drží Stauffenbergovi a spol. palce, aby to vyšlo. Veľmi názorne je ukázaná dôležitosť komunikačných sietí v modernej vojne (predstavte si nachvíľu , že by si radisti zvolil „nesprávnu stranu“ ...) a tiež sila propagandy. Na rozdiel od ostatných si nemyslím, že toto je chladný film; to že tu nemáme blitkové slzopudné rodinné scény považujem za veľké plus a skutočne dôveryhodné vlastenecké emócie sme vo filme už dávno nemali. Po tej všetkej chvále však musím filmu vytknúť jednu zásadnú vec. Stauffenberg and co. neboli žiadni humanisti a filantropi. Boli to len dostatočne pragmaticky mysliaci ľudia na to, aby vedeli, že to, čo sa o rok neskôr skutočne stalo je nevyhnutné odvrátiť, a že to pôjde jedine bez veľkého Adolfa. A tak ich prosím neoslavujme ani tak veľmi ako hrdinských bojovníkov proti nacistickým bludom o nadradenej rase ale skôr ako vlastencov, ktorí sa už nemohli pozerať na to, ako ich krajinu decimuje neschopný vizionár a mizerný stratég Hitler. Pretože ani to nie je málo a preto ich Nemci môžu právom považovať za hrdinov. Pokúsiť sa zachrániť svoj štát a národ pred totálnou skazou je totiž jedna z najušľachtilejších misií vôbec. 9/10 P.S. Tak také ticho ako bolo po Valkýre som ešte asi v kine nezažil. (01.03.2009)

Zajímavé téma, které bohužel s sebou nese už v námětu jednu velkou nevýhodu - tou je to, že je film natočený podle skutečné události a tudíž každý ví už s prvními obrázky, jak musí dopadnout. Tím nás scénáristé obrali o velkou dávku napětí a překvapení. Myslím si ale, že i přesto se dalo vytěžit z tématu ještě víc napětí a tíživé skličující atmosféry a vytáhnout tak film ještě výš. Takhle jde o pěknou rekonstrukci historických událostí, s velmi dobrým (a dobře hrajícím) obsazením, díky kterému nakonec dávám velmi slabé 4*. (23.05.2009)